Objav z roku 2010, že raní ľudia a neandertálci sa kedysi krížili, bolo vedeckou bombou. Toto odhalenie genetického dedičstva, o ktorom sa odvtedy zistilo, že hrá úlohu v živote moderných ľudí, ovplyvňuje biologické rytmy, funkciu imunitného systému a spôsob, akým niektorí ľudia cítia bolesť, píše CNN.
Vedci však zistili, že je prekvapivo ťažké určiť tok génov opačným smerom: ako mohlo prelínanie medzi týmito dvoma skupinami formovať neandertálcov, ktorí vyhynuli asi pred 40 000 rokmi. Nová štúdia pomocou nových techník vytvára jasnejší obraz. Analýza, publikovaná 12. júla v časopise Science, ukázala, že tieto dve skupiny si za posledných 250 000 rokov vymenili DNA na viacerých miestach, čím objasnili, ako neandertálci zmizli, a potenciálne prepísali príbeh o tom, ako a kedy naši predkovia Homo sapiens opustili Afriku.
„K dnešnému dňu väčšina genetických údajov naznačuje, že moderní ľudia sa vyvinuli v Afrike pred 250 000 rokmi, zostali tam ďalších 200 000 rokov a potom sa rozhodli pred 50 000 rokmi rozísť sa z Afriky a osídliť zvyšok sveta,“ povedal Joshua Akey, profesor na Lewis-Sigler Institute na Princetonskej univerzite a hlavný autor štúdie. „Genetika je však v podstate slepá voči všetkému, čo neponecháva pôvod na súčasnej populácii. Čo si myslím, že je na tejto štúdii trochu cool, je to, že poskytuje genetický pohľad na osídlenie mimo Afriky, ktoré sme predtým nemohli vidieť,“ povedal Akey.
Zistenia naznačujú, že veľmi skorá ľudská história bola zložitá a moderní ľudia pravdepodobne interagovali s neandertálcami – a inými typmi archaických ľudí, vrátane záhadných denisovanov – oveľa častejšie, ako sa predtým uznávalo od nášho vzniku ako druhu pred 250 000 až 300 000 rokmi.
Niekoľko epizód rozmnožovania
Porovnaním sekvencií DNA v databázach môžu vedci rekonštruovať vzťahy medzi rôznymi populáciami alebo druhmi, a keďže genetické zmeny prebiehajú v priebehu generácie stabilným tempom, genetici môžu vypočítať čas, ktorý uplynie medzi výmenou DNA medzi dvoma skupinami. Štúdia zistila, že ľudia opustili Afriku, stretli sa s neandertálcami a krížili sa s nimi v troch vlnách: v prvej asi pred 200 000 až 250 000 rokmi, nie dlho po tom, čo sa v Afrike objavili úplne prvé fosílie homo sapiens; v druhej pred 100 000 rokmi; a v tretej asi pred 50 000 až 60 000 rokmi.
Najnovšia epizóda je všeobecne uznávaná a bola prvýkrát identifikovaná v roku 2010, keď prvý neandertálsky genóm sekvenoval genetik Svante Pääbo, ktorý získal Nobelovu cenu. Nový výskum však ukázal, že prvé dve vlny sa výrazne líšili od tej tretej. Rozsiahla migrácia nakoniec viedla k tomu, že moderní ľudia žili v každom kúte zemegule.
Vedci zistili, že množstvo DNA homo sapiens v neandertálskom genóme mohlo byť pred viac ako 200 000 rokmi až na úrovni 10 % a časom sa znižovalo; v priemere to bolo 2,5 % až 3,7 %.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
