Vyčerpanie, bolesti hlavy, nechutenstvo či závraty. Prehriatie, ktoré nám počas horúcich letných dní hrozí rozhodne nie je príjemné. Tomuto stavu sa však dá predísť.
Okrem vyhýbania sa priamemu slnečnému žiareniu, dostatočnej hydratácie a nosenia vzdušného oblečenia k tomu môžu pomôcť aj potraviny s ochladzujúcim účinkom, píše portál novinky.cz. Za optimálnych podmienok si ľudské telo udržuje konštantnú teplotu v rozmedzí 35,8 °C až 37,3 °C. V okamihu, keď dôjde k narušeniu tepelnej pohody, čo sa deje v horúcich dňoch, senzory umiestnené na koži pošlú výstražný signál do medzimozgu a telo sa začne brániť.
„V prípade prehriatia sa periférne cievy rozšíria, jedinec začne rýchlejšie dýchať a viac sa potiť, čo vedie k ochladeniu organizmu. Hoci veľa ľudí nemá rado, keď sa potí, a snaží sa tomu všelijako brániť, potenie je veľmi prospešné a radí sa medzi najúčinnejší mechanizmus odvodu tepla. Dokáže telo zbaviť až 80% tepla,” vysvetľuje nutričná špecialistka Kateřina Šimková zo Zdravého stravovania.
Vo vysokých teplotách sú pritom v tomto smere najohrozenejší ľudia s chronickým ochorením a ochorením štítnej žľazy, kardiovaskulárneho systému, seniori a deti. Tie totiž nemajú dostatočne prispôsobivú termoreguláciu. „Zvláštnou skupinou sú potom aj ľudia s nadváhou a obezitou, pretože majú sťažený odvod tepla kvôli väčšej izolácii spôsobenej tukovým tkanivom,“ upozorňuje Kateřina Šimková.
Ľadové nápoje pocit hydratácie iba maskujú
Každý dospelý človek by mal ideálne počas celého dňa vypiť dva až tri litre tekutín. „Ak je však veľké teplo alebo športujeme, toto množstvo sa ďalej zvyšuje,“ upozorňuje profesor Zdeněk Zadák, vedúci Centra pre výskum a vývoj Fakultnej nemocnice Hradec Králové.
Pri vysokých teplotách ale zabudnite na ľadové nápoje či zmrzlinu. „Ľadové potraviny aj nápoje oslabujú trávenie a pôsobia adstringentne, čo znamená, že sťahujú telo, čo môže viesť k zadržiavaniu tekutín v tele. Pitie ľadových nápojov spôsobuje rýchle prekrvenie tkanív pažeráka a vedie k falošnému dojmu, že ste dostatočne hydratovaní a nemáte potrebu dopĺňať tekutiny, čo je nežiaduce. Nápoje by mali mať teplotu okolo 16-18 °C,“ varuje nutričná terapeutka Šimková.
Vhodná je čistá voda doplnená citrónom a mätou, čaju, 100% zeleninovej a ovocnej šťavy riedenej vodou, ale aj minerálky. Potením dochádza totiž nielen k strate tekutín, ale aj minerálov. „V horúčave je najvhodnejšie pitie slabo až stredne mineralizovaných vôd, aby potreba doplnenia minerálnych látok bola dostatočne naplnená,“ nabáda profesor Zdeněk Zadák.
Úplne pritom zabudnime na alkohol. „Alkohol vedie k vazodilatácii, teda roztiahnutiu ciev a zvýšenému poteniu. Navyše ovplyvňuje hormón, ktorý reguluje koncentráciu moču, a teda jej vylúčený objem. Po alkohole sa chodí viac močiť a ráno máte smäd. Preto je alkohol, vrátane piva, v horúcom počasí nevhodný nápoj a môže viesť až k dehydratácii organizmu,“ vysvetľuje nefrológ profesor Vladimír Teplan.
Vhodné nie je ani popíjanie kávy, pretože zrýchľuje činnosť srdca, ale zároveň pôsobí močopudne, čo zbavuje organizmus tekutín. Na rýchlosť srdcového tepu potom tiež pôsobí aj horúco, ktoré zároveň rozťahuje cievy a prispieva k väčšiemu poteniu. Výsledkom pôsobenia kávy a tepla je potom celková únava, zníženie tlaku, ktoré môže viesť až ku kolapsovým stavom.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
