„V budúcnosti sa možno prebudíte a poviete si: OK, dnes chcem urobiť niečo pre svoje psychické zdravie. A pozriete sa, na odporúčanie, čo máte k dispozícii. Deň nato sa zameriate na niečo iné. A počas týždňa to môžete vybalansovať tak, že sa si vyskladáte všeobecne zdravotne prínosný týždeň,“ popisuje.
Limitov svojej štúdie si je však vedomý aj Brakenridge. Dôležitejšie je podľa neho overiť vzťah aktivít. To jeho práca nerobila. Nemôže si teda byť istý, či je to tak, že rôzne dĺžky rôzneho trávenia času počas dvadsiatich štyroch hodín vedú k rôznemu kardiometabolickému zdraviu. Možno to je naopak, aj keď pravdepodobnejší je prvý variant.
Ďalším krokom tak podľa Brakenridgeho bude doložiť kauzalitu, a to tým, že vyzve účastníkov a účastníčky výskumu, aby svoje denné režimy zmenili, čím sa tieto vzťahy ukážu jasnejšie. Rovnako sa oplatí odlíšiť časy a prínosy aktivity strednej intenzity od energickejšej námahy. Stamatakis súhlasí. „Z iných výskumov vieme, že si najmä energická, intenzívna aktivita zasluhuje špecifickú pozornosť, pretože je zďaleka najúčinnejším druhom aktivity,“ myslí si.
