Jeho vedecká kolegyňa Dot Dumuidovej, epidemiologička zo zameraním na využívanie času, však štúdiu kritizuje. Niečo ti napovie už jej provokatívny návrh, že deťom by sa malo odporučiť oveľa viac sedenia, ako určuje Brakenridgeho práca.
Viac ohľadov a viac optimálnych dní
Dumuidová sa totiž denným rozvrhom sama zaoberá. A hovorí, že preferuje, ak sa zohľadňuje pri vymeriavaní dennej skladby viac zdravotných faktorov. Sama by k nim radila aj kognitívne funkcie a duševné zdravie.
Vplyvy pestrejšieho pohľadu vysvetľuje tým, že ak uprednostníme jednu dennú položku pred inou, uprednostníme tým aj jej špecifické dopady na zdravie a kondíciu. Pokiaľ navýšime porciu našej fyzickej aktivity tak, že nám zostane menej času na spánok, môže sa nám to pomstiť väčším rizikom depresie a úzkosti.
Optimálna skladba dňa pre deti
Odborníčka na využívanie času Dot Dumuidová pre deti odporúča:
- spánok: 10 hodín 30 minút
- sedenie: 9 hodín 30 minút
- fyzická aktivita nízkej intenzity: 2 hodiny 30 minú
- fyzická aktivita strednej až vysokej intenzity: 1 hodina 30 minút
S tým súhlasí odborník na fyzickú aktivitu, životný štýl a zdravie populácie Emmanuel Stamatakis. „Zo všetkých výskumov je jasné, že medzi rôznymi správaniami počas dňa existujú synergie a interakcie. Napríklad fyzická aktivita má istú latku, hornú hranicu, nad ktorou budú jej následkom negatívne dopady ako zlý spánok,“ vysvetľuje Stamatakis pre denník The Sydney MormningHerald.
Ak chceme podporiť kognitívnu kondíciu, alebo sa jednoducho potrebujeme naučiť do školy, treba navýšiť dennú zložku sedenia. Práve posediačky sa najčastejšie učíme, hráme hudbu, alebo čítame.
Sama Dumuidová je autorkou denného rozvrhu pre deti. Usudzuje však, že s ohľadom na rozličné preferencie, potreby, možnosti sa optimálny deň nedá stanoviť. „Neexistuje jeden predpis pre všetkých,“ myslí si. Skôr môžeme mať paletu niekoľkých „optimálnych dní“ na rozličné účely.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
