Zakaždým, keď sa pri búrke zablysne, vidíme blesk hneď, ale hrom príde až chvíľu potom. Pritom blesk aj hromobitie prebiehajú v rovnakom čase. Ako je to možné? Nastražte uši. Informuje rozhlas.cz.
Na prvý pohľad je to jednoduché, veď každý z nás to niekedy skúšal. Stačí od zablesknutia počítať sekundy do zaznenia hromu – teda nadzvukové rázové vlny, ktoré blesk sprevádza. Keď výsledné číslo následne podelíme tromi, vieme, ako ďaleko je búrka.
Čas medzi bleskom a hromom
Rýchlosť šírenia svetla je skoro 300 000 kilometrov za sekundu. To znamená, že keď keď niekde udrie blesk, tak sa k vám dostane zvukový signál rýchlosťou 300 m/s. Jeden kilometer prejde približne za tri sekundy. Šírenie zvuku vo vzduchu je pri teplote 20 stupňov 343 metrov za sekundu. Teda o dosť pomalšie.
Keď teda vidíme záblesk a s oneskorením počujeme hrom, môžeme vďaka tomu, že poznáme rýchlosť šírenia zvuku odhadnúť, ako ďaleko od nás výboj prebehol a ako ďaleko teda búrka je. Znie to zložito? Poradíme praktický trik.
Vďaka rýchlosti svetla je možné tvrdiť, že blesk pozorujeme v reálnom čase. Blesk je teda štartovým bodom pri počítaní, pričom počítame čas medzi bleskom a hromom. Vzhľadom na rýchlosť svetla (+/- 340m/s) zvuk hromu za dobu 3 sekúnd prejde okolo 1020 metrov. Zvuk hromu sa teda šíri k pozorovateľovi približnou rýchlosťou 1 kilometra za 3 sekundy.
Keď sme od blesku dva kilometre, oneskorenie medzi svetlom a zvukom je tak 6 sekúnd. Pri troch kilometroch je oneskorenie 9 sekúnd a tak ďalej. Takže keď si všimnete blesk, začnete počítať sekundy. Nezačnete však počítať „jedna, dva…“, ale „dvadsaťjeden, dvadsaťdva…“. Počítajte na prstoch, a akonáhle sa ozve hrom, prestaňte počítať a vydeľte získaný počet sekúnd tromi. Výsledné číslo zodpovedá vzdialenosti búrky v kilometroch.
Drobné rozdiely vo vzdialenosti môže zapríčiniť rýchlosť vetra. Ten so sebou unáša aj zvuk. Rýchlosť vetra sa pri búrke v nárazoch obvykle pohybuje rýchlosťou 50 až 100km/h.
