Napriek tomu, že Slovensko je členom Európskej únie už viac ako dve dekády, pokiaľ ide o výšku miezd, zaostávame za väčšinou ostatných členských štátov. Aktuálne dáta z Eurostatu ukazujú, že slovenská minimálna mzda patrí medzi najnižšie v celej Únii.
K 1. januáru 2025 sa naša krajina zaradila do najnižšej kategórie – teda medzi štáty, kde ľudia s minimálnou mzdou dostávajú menej ako 1 000 eur mesačne.
Slovensko medzi poslednými
Slovenská minimálna mzda v porovnaní s európskymi lídrami pôsobí takmer symbolicky. Napríklad v Luxembursku si zamestnanci na najnižšej možnej mzde prídu na viac než 2 600 eur. Na opačnom konci rebríčka sa nachádza Bulharsko s 551 eurami. Slovensko sa radí niekam medzi, no stále do najnižšej skupiny spolu s krajinami ako Rumunsko, Maďarsko, Lotyšsko či Česko.
Parita kúpnej sily? Ani tá nás nespasí
Možno by sa dalo argumentovať, že nižšie mzdy sú u nás vyvážené nižšími životnými nákladmi. Eurostat však tento rozdiel zohľadňuje pomocou tzv. parity kúpnej sily (PPS), ktorá upravuje hodnotu miezd podľa cien v jednotlivých krajinách. Ani po tomto prepočte si však Slováci nevylepšujú pozíciu. Hodnota PPS na Slovensku dosiahla len 973, čo nás opäť radí na spodné priečky. Nemecko má napríklad PPS vo výške 1 992 – viac ako dvojnásobok.
Ako rýchlo sa hýbeme dopredu?
Nie všetky správy sú však negatívne. Niektoré východoeurópske krajiny, hoci z nízkej štartovacej čiary, zaznamenali v poslednej dekáde prudký nárast minimálnych miezd. Rumunsko je v tomto smere rekordérom s priemerným ročným rastom viac ako 14 %. Slovensko sa síce nespomína ako líder rastu, ale je evidentné, že niektorí susedia nám začínajú utekať míľovými krokmi.
Čo znamená minimálna mzda v reálnom živote?
Zaujímavý je aj pohľad na to, aký podiel minimálna mzda tvorí z bežného zárobku – teda mediánovej mzdy. V tomto porovnaní Slovensko dosahuje 52 %, čo znamená, že ľudia na minimálnej mzde zarábajú len niečo vyše polovice toho, čo je bežný príjem. V niektorých štátoch, ako napríklad vo Francúzsku či Portugalsku, sa tento pomer pohybuje až nad hranicou 60 %.
Kolektívne dohody ako alternatíva
Zaujímavou odlišnosťou v rámci EÚ je aj to, že nie všetky krajiny majú zákonom stanovenú minimálnu mzdu. V Rakúsku, Švédsku či Dánsku túto úlohu preberajú kolektívne zmluvy, ktoré stanovujú platy v jednotlivých odvetviach. Tento prístup často vedie k vyšším výplatám, pretože mzdy sa dohadujú medzi zamestnávateľmi a odbormi, a nie centrálnym rozhodnutím štátu.
Budúcnosť? Bez zmien sa nepohneme
Rozdiel medzi východom a západom Európy stále pretrváva a Slovensko je toho dôkazom. Ak sa chceme priblížiť k vyspelým ekonomikám, nestačí len kozmetické zvyšovanie minimálnej mzdy. Potrebujeme dlhodobú stratégiu zameranú na rast produktivity, podporu zamestnávateľov a lepšie odmeňovanie práce naprieč celým hospodárstvom.
