Po relácii výskumníci použili kombináciu sérologických markerov na posúdenie zdravia endotelových buniek. Okrem toho testovali reaktívnu hyperémiu alebo ako rýchlo sú krvné cievy schopné expandovať a uľahčiť prietok krvi po oklúzii.
Ak ste niekedy zaspali na ruke a znecitlivela vám, zažili ste ischémiu, nedostatok prietoku krvi vo vašej končatine. Pocit „mravčenia“, ktorý máte, keď pohybujete rukou, je výsledkom vracajúceho sa prietoku krvi. Reaktívna hyperémia naznačuje, ako rýchlo môžu krvné cievy zvýšiť prietok krvi cez ischemickú oblasť.
Výskumníci zistili, že hnev negatívne ovplyvňuje zdravie endotelových buniek tým, že zhoršuje schopnosť krvných ciev dilatovať, čím obmedzuje prietok krvi. Tento narušený stav pretrvával až štyridsať minút po privolávacom cvičení, kým sa vrátil na základnú líniu.
Tieto zistenia neboli identifikované pre ostatné emocionálne stavy. „Naše údaje naznačujú, že mechanizmy, ktoré vysvetľujú úzkosť a smútok pri riziku srdcových chorôb, sú možno iné ako tie, ktoré vysvetľujú hnev. Takže nám to hovorí: dávajte si pozor na hádzanie rôznych negatívnych emócií do toho istého vedra,“ povedal Shimbo.
Úlohu hnevu môže hrať pri riziku srdcových chorôb
Hnev má hlboký vplyv na telo a myseľ, ale v diskusiách o duševnom zdraví má tendenciu lietať pod radarom. Je to silná emócia, ktorá hlboko zasahuje do vašej reakcie „bojuj alebo uteč“.
„Má to veľa spoločného s hrozbou. Zažíva hrozbu a zároveň vyjadruje hrozbu pre ostatných. Spúšťa sa v spodnej časti mozgu, v amygdale, a stimuluje sympatické vzrušenie, ktoré pripravuje telo na boj alebo útek,“ povedal David Spiegel, vedúci katedry psychiatrie a behaviorálnych vied. Nebol spojený s výskumom.
Keď sa nahneváte, vaše telo zaplavia katecholamíny, čiže stresové hormóny. Katacholamíny zahŕňajú veci ako dopamín, epinefrín (adrenalín) a norepinefrín (noradrenalín). Tieto hormóny vedú k zistiteľným fyziologickým zmenám, ako je rýchly tep srdca a zvýšený krvný tlak.
Slávna štúdia publikovaná výskumníkmi z Harvardu v roku 2014 zistila, že po výbuchu hnevu je jednotlivec vystavený zvýšenému riziku kardiovaskulárnej príhody, ako je srdcový infarkt alebo mŕtvica, najmä počas prvých dvoch hodín. Zistili tiež, že čím častejšie mal jednotlivec epizódu hnevu, tým väčšie bolo riziko kardiovaskulárnej príhody.
Zatiaľ čo presný mechanizmus toho, ako je hnev spojený s nepriaznivými kardiovaskulárnymi výsledkami, ešte nemusí byť úplne pochopený, zdá sa, že výskumníci sú na správnej ceste. „Pripomína nám, že myseľ je skutočne spojená s telom. Práca ukazuje, že dokonca aj prechodné, ale intenzívne zážitky hnevu sa zdajú mať vplyv na schopnosť kardiovaskulárnej stimulácie prietoku krvi,“ povedal Spiegel.
