„Už pred tisícročiami ľudia v starovekom Grécku i Ríme videli, že človek poškodzuje prírodu. Literatúra z týchto dávnych čias obsahuje veľa zmienok o životnom prostredí a spôsobených škodách,“ napísal odborník na staroveké Grécko a Rím Konstantine Panegyres z Melbournskej univerzity na stránkach webového časopisu The Conversation, do ktorého prispievajú výlučne vedci a akademici z celého sveta. Panegyres získal doktorát z filozofie na Oxfordskej univerzite.
Mnohé z tých dávnych skúseností, máme aj my dnes. Napríklad znečisťovanie pôdy, ovzdušia alebo vody. To všetko má svoje dôsledky. „Poďme teda preskúmať, čo nás starí Gréci a Rimania môžu naučiť o prírode a o našom mieste vo svete,“ pozýva Panegyres, ktorý vybral niekoľko zaujímavých gréckych a rímskych záznamov o vtedajšom znečistení životného prostredia.
Nezodpovednosť človeka
Staroveký rímsky spisovateľ a veliteľ časti rímskej flotily Plínius Starší uvažoval nad tým, ako ľudia škodia Zemi. V prírodopisnej encyklopédii s názvom Historia Naturalis napísal: „Znečisťujeme rieky a prírodu, dokonca aj samotný vzduch, ktorý je hlavným pomocníkom života, meníme na prostriedok ničenia života.“
Plínius Starší uvažoval o Zemi ako o niečom, čo by si ľudstvo malo skôr chrániť než tomu ubližovať: „Je mojou príjemnou a prvoradou povinnosťou bojovať za vec Zeme a podporovať ju ako pôvod všetkých vecí.“
Dnes o dve tisícročia neskôr „sa nám Plíniove slová javia ako jasne relevantné“, poznamenáva Panegyres. Dodáva, že v modernom svete sa obavy o životné prostredie stali jednou z najhorúcejších tém. Napríklad minuloročný prieskum medzi takmer 20 tisíc mladými ľuďmi v Austrálii ukázal, že 44 % z nich si myslí, že kvalita životného prostredia je najdôležitejšou otázkou našej doby.
Znečistené rieky
Vojenský spisovateľ Flavius Renatus Vegetius vo svojom diele Epitome rei militaris napísal, že „ak sa v lete alebo na jeseň početné vojsko utáborí na jednom mieste na dlhší čas, kazí sa voda i vzduch, a potom sa rozšíria zhubné a smrteľné choroby“. Tomu možno podľa neho zabrániť „len častým striedaním táborov“.
Rímski spisovatelia často upozorňovali aj na znečistenie rieky Tiber, ktorá preteká Rímom. Napríklad historik a životopisec Suetonius píše, že predtým, ako dal cisár Augustus vyčistiť rieku, tá bola „plná odpadkov“.
No nie všetci cisári sa o Tiber starali. Napríklad Nero vysypal do rieky obrovské množstvo hnilého obilia.
Básnik Juvenal prirovnal Tiber k „tečúcej stoke“. No a lekár Galen napísal, že Tiber je tak veľmi znečistený, že nie je bezpečné jesť ryby, ktoré tam ulovili.
Opatrenia na ochranu životného prostredia
„Gréci i Rimania zaviedli rôzne opatrenia na prevenciu alebo zníženie škôd na životnom prostredí,“ pripomína odborník na grécky a rímsky starovek.
Napríklad v roku 420 pr. n. l. zaviedli v Aténach zákon na ochranu jednej z mestských riek Ilisos. Zákon zakazoval namáčať a opaľovať zvieracie kože v úseku nad Heraklovou svätyňou. Takisto bolo zakázané hádzať špinavé a nepotrebné zvyšky do rieky.
Vedci sa dnes nazdávajú, že tento zákon pravdepodobne pomohol udržať rieku Ilisos čistú. Odkazujú pritom na texty autorov z čias po zavedení zákona, v ktorých opisujú túto rieku ako čistú a krásnu.
Na mnohých miestach platil zákaz odhadzovania odpadkov do mestských úsekov riek. Mnohí panovníci budovali kanalizácie a akvadukty. Napríklad cisár Nerva zrealizoval niekoľko stavebných projektov, vďaka ktorým bol Rím čistejší a zdravší.
Sextus Julius Frontinus, hlavný inšpektor rímskych akvaduktov napísal, že práve vďaka cisárovi Nervovi „sa vzhľad mesta zmenil, mesto je čisté, vzduch je tiež čistejší, a všetky príčiny, pre ktoré bol vzduch mesta taký nezdravý, sú teraz minulosťou“.
Môžeme sa poučiť
Niekedy koncom prvého alebo začiatkom druhého storočia nášho letopočtu napísal rímsky aristokrat a právnik Plínius Mladší list cisárovi Trajánovi, v ktorom sa sťažoval na problém verejného zdravia v tureckom meste Amastris. Napísal, že na známej a nádhernej hlavnej ulici je kanál, ktorý sa zmenil na špinavú stoku s nechutným zápachom. „Vzhľadu i zdraviu mesta by prospelo, keby bol tento kanál zakrytý, ak s tým vaše veličenstvo súhlasí.“
Cisár súhlasil a dokonca ešte poznamenal, že pokiaľ by splašky zostali nezakryté, skutočne by to predstavovalo zdravotné riziko.
„Aj tento príbeh ukazuje, že dávni ľudia si boli vedomí toho, že zdravie zeme, vzduchu a vody je prepojené s ľudským zdravím. Takže keď je životné prostredie v nezdravom stave, je to škodlivé aj pre naše zdravie a našu pohodu,“ poznamenáva Konstantine Panegyres.
Posolstvo starých Grékov a Rimanov je dnes pre nás rovnako aktuálne, ako bolo vtedy pre nich. „Pretože ľudstvo zápasí s mnohými environmentálnymi krízami, stojí za to zamyslieť sa nad týmito odvekými poznatkami,“ uzatvára odborník na grécky a rímsky starovek.
