Vtesnať množstvo myšlienok do relatívne krátkeho textu je náročné. Abstrakt sa odporúča nechať na samotný záver, kedy autor dokončil obsah práce a dospel k výsledkom výskumu.
Záverečné práce študentov či vedcov sa delia na niekoľko častí. Jednou je stručný súhrn, ktorý predstavuje čitateľovi akýsi prehľad obsahu dokumentu. Nazýva sa abstrakt, ktorý charakterizuje rozsah zväčša 6-7 viet, čiže približne 150-250 slov, píše portál writing.wisc.edu.
Jeho cieľom je navyše poskytnúť obraz o relevantnosti dokumentu bez nutnosti čítať celý text. Používa sa pri vedeckých článkoch, záverečných prácach na školách, či pri iných akademických alebo odborných textoch.
Autor v ňom stručne zosumarizuje hlavné myšlienky, ciele, metodológiu či výsledky výskumu a keďže sa uvádza na začiatku dokumentu, recipient sa rozhodne, či si daný text prečíta.
Bežné druhy informácií vo väčšine abstraktov:
- kontext alebo základné informácie pre výskum; všeobecná a konkrétna skúmaná téma
- ústredné otázky alebo vyjadrenie problému, ktorý rieši výskum
- čo je už o danej otázke známe, aký výsledok sme dosiahli predchádzajúcim výskumom
- hlavný dôvod(-y), náročnosť, zdôvodnenie, ciele výskumu – Prečo je dôležité zaoberať sa týmito otázkami? Skúmame napríklad novú tému? Prečo sa táto téma oplatí preskúmať? Používate nové metódy na nový pohľad na existujúce nápady alebo údaje? A mnohé ďalšie…
- výskumné a/alebo analytické metódy
- hlavné zistenia, výsledky alebo argumenty
- význam alebo dôsledky zistení alebo argumentov
Ako napísať abstrakt?
V dizertačnej alebo inej záverečnej práci sa abstrakt uvedie na samostatnú stranu, za titulnú stranu a poďakovanie, ale pred obsahom.
Podľa štruktúry, z anglického IMRaD, abstrakt zastáva:
- Úvod (Introduction)
Začnite jasným zadefinovaním účelu výskumu, na aký praktický alebo teoretický problém reagujete, prípadne, na akú výskumnú otázku by ste chceli odpovedať?
Môžete zahrnúť krátky kontext o sociálnej alebo akademickej relevantnosti témy vašej práce, ale nezachádzajte do podrobných základných informácií, upozorňuje scribbr.com. Ak sa v abstrakte používajú špecializované výrazy, ktoré by bežnému akademickému čitateľovi neboli známe, uveďte stručnú definíciu.
Po identifikácii problému sa zamerajte na cieľ výskumu. Použite slovesá ako „vyšetrovať“, „testovať“, „analyzovať“ alebo „hodnotiť“, aby ste konkrétne opísali, čo budete robiť. Táto časť sa píše v prítomnom alebo minulom čase.
- Metódy (Methods)
V ďalšom kroku uveďte metódy výskumu, ktoré ste použili na zodpovedanie otázky. Táto časť by mala byť jednoduchým popisom toho, čo ste urobili, v jednej alebo dvoch vetách. Zvyčajne sa píše v minulom čase, pretože odkazuje na dokončené udalosti.
Vynechajte hodnotenie validity či prekážok, pretože cieľom nie je poskytnúť prehľad o silných a slabých stránkach metodológie, ale poskytnúť čitateľovi rýchly prehľad o celkovom prístupe a postupoch, ktoré ste použili.
- Výsledky (Results)
V tretej časti zhrňte hlavné výsledky výskumu. Táto časť abstraktu sa píše v prítomnom alebo minulom čase. V závislosti od toho, aký dlhý a zložitý je váš výskum, možno sem nebudete môcť zahrnúť všetky výsledky. Pokúste sa zdôrazniť len tie najdôležitejšie zistenia, ktoré čitateľovi umožnia pochopiť vaše závery.
- Diskusia (Discussion)
V poslednom kroku by ste mali prediskutovať hlavné závery výskumu. Aká je odpoveď na problém alebo otázku? Čitateľ by mal príjem textu ukončiť s jasným pochopením hlavného bodu výskumu. Závery sa zvyčajne píšu v prítomnom čase.
Ak sa vyskytli obmedzenia vo výskume (napríklad súvisiace s veľkosťou vzorky alebo metódami), mali by ste ich stručne spomenúť v abstrakte. To umožňuje čitateľovi presne posúdiť dôveryhodnosť a zovšeobecniteľnosť vášho výskumu.
Pokiaľ ste sa v práci venovali riešeniu praktického problému, diskusia môže obsahovať odporúčania na implementáciu, prípadne uveďte stručné návrhy na vykonanie ďalšieho výskumu.
Na čo pamätať pri písaní abstraktu?
K abstraktu sa neodmysliteľne viažu aj kľúčové slová na oblasť záujmu práce. Mnoho študentov či výskumníkov si práve vďaka nim vyhľadáva v databáze záverečné práce, dodávajú profipodklady.sk. Niektoré príručky môžu mať špecifické požiadavky na ich formátovanie.
Vtesnať množstvo myšlienok do relatívne krátkeho textu je náročné. Najlepší spôsob, ako sa naučiť písať abstrakt, je čítať texty iných ľudí. Dobrý abstrakt je výstižný, preto sa vyhnite dlhým súvetiam. Majte na pamäti, že sa ráta každé slovo, preto dlhé výrazy nahraďte jednoduchšími. V tomto prípade sa odporúča abstrakt nechať na koniec po dokončení práce a výskumu.
Aj keď jednotlivé vety majú vyjadrovať jednu hlavnú myšlienku, nezabudnite na zrozumiteľnosť pre čitateľov, ktorí nie sú oboznámení s vašou témou. Pokiaľ je možné, vyhnite sa opakovaniu slov, ktoré možno nahradiť synonymami, či dopĺňaniu slov, ktoré pôsobia ako „vaty“.
V abstraktoch sa neočakávajú podrobné definície, ale iba základné informácie o práci. Abstrakt má byť samostatným textom, preto do jeho obsahu nepoužite úryvok z práce. Väčší rozsah textu zahrňte do tela záverečnej práce.
