Posledné (dúfam, že aj skutočne posledné) zemetrasenie sa odohralo včera, 4. decembra 2023 o 10:42 ráno, kedy mi v telefóne zahučal alarm, že mám očakávať mierne otrasy a presne v tej sekunde som aj zacítila záchvevy celej budovy a praskanie stien zvnútra.
Zemetrasenie malo tentokrát silu „len“ 5,1. Ja som zase s hrčou v krku a tepom 160 za minútu už automaticky zbalila mačku, laptop a vybrala sa k únikovému východu.
Z môjho osobného pohľadu Turecko, miestni ľudia, vláda ani budovy nie sú na smrteľné zemetrasenia pripravené, no vzhľadom na jeho časté opakovanie by mali byť. Mali by sa poučiť z nedávnej histórie, mali by menej veriť osudu a viac logike a zdravému rozumu.
Akútny nedostatok odborníkov a vedcov
Mali by sa robiť školenia, cvičenia a hlavne vláda, ktorá je zodpovedná za smrť 50-tisíc ľudí (iste ste čítali o kauzách zrútených budov na východe Turecka), by nemala sedieť v parlamente v nečinnosti. Vlastne by tam nemala sedieť vôbec.
Turecko akútne potrebuje odborníkov a vedcov na vedúcich pozíciách, potrebuje zbúrať rizikové budovy a potrebuje robiť inšpekcie na tých novších. Potrebuje učiť ľudí, ktorí v najväčších otrasoch zvolia výťah alebo utekajú do mešít, lebo veria, že ich Alah ochráni.
Na záver by som sa ešte vyjadrila k mojim postrehom – pár dní pred všetkými tromi zemetraseniami som si totiž všimla nezvyčajne teplé počasie vzhľadom na dané obdobie, silný vietor, rozbúrené more a nezvyčajné správanie mojej mačky.
Ale to som ja, všímam si každé drobnosti a cítim veci, ktoré iní ľudia prehliadajú. Buďme preto radi, že u nás na Slovensku máme len také obyčajné problémy, nie ničivé zemetrasenia.
