Analýza ľudí, ktorí boli hospitalizovaní s covidom-19 v prvej vlne pandémie, odhalila pokračujúci pokles ich kognitívnych schopností, ktorý sa rovná strate 10 bodov IQ.
Kognitívne schopnosti ľudí, ktorí boli hospitalizovaní s covidom-19 počas prvej vlny pandémie, zostávajú aj po rokoch nižšie, ako sa očakávalo, a existujú určité dôkazy, že ich to núti zmeniť zamestnanie, píše portál newscientist.com.
„Zistili sme, že priemerný kognitívny deficit bol ekvivalentný 10 bodom IQ na základe toho, čo by sa dalo očakávať v ich veku,“ hovorí Maxime Taquet z Oxfordskej univerzity.
Jeho tím sa zameral na 475 ľudí v Spojenom kráľovstve, ktorí boli hospitalizovaní s covid-19 a prepustení pred 31. marcom 2021. Všetci absolvovali psychiatrické a kognitívne vyšetrenia šesť mesiacov po prepustení z nemocnice v rámci inej štúdie. Taquetov tím ich požiadal, aby zopakovali hodnotenia o dva až tri roky neskôr a zistili, že sa príznaky depresie, úzkosti a únavy u ľudí v priemere zhoršili. „Viac ľudí sa stav zhoršil, ako zlepšil,“ hovorí Taquet.
Celkovo malo 47 percent miernu až ťažkú depresiu pri druhom hodnotení v porovnaní s 34 percentami po šiestich mesiacoch, zatiaľ čo 40 percent malo miernu až ťažkú únavu v porovnaní s 26 percentami v prvých testoch. Podiel ľudí so stredne ťažkou až ťažkou úzkosťou zaznamenal menšiu zmenu, vzrástol z 23 percent na 27 percent.
Výsledky kognitívnych hodnotení v počiatočných aj následných testoch sa nezmenili, úbytok, ktorý je ekvivalentom 10 bodov IQ, naďalej pretrvával. Keďže účastníci neboli pred hospitalizáciou testovaní, neexistuje žiadna základná línia, s ktorou by sa dalo porovnávať, hovorí člen tímu Paul Harrison, tiež z Oxfordskej univerzity.
Namiesto toho tím porovnal výsledky s tým, čo by sa očakávalo od ľudí rovnakého veku, pohlavia a úrovne vzdelania na základe prieskumu s názvom Great British Intelligence Test.
Prečo sa symptómy toľkých ľudí zhoršili, nie je jasné, ale tím zistil, že tí, ktorí mali v počiatočných psychiatrických testoch závažnejšie symptómy, mali väčšiu pravdepodobnosť, že sa časom zintenzívnia. Taquet hovorí, že jeden účastník povedal, že bolo ťažké byť tri roky zadýchaný a nezažívať pritom depresiu.
Tím tiež zistil, že viac ako štvrtina účastníkov zmenila svoje povolanie, odkedy boli hospitalizovaní. Polovica z tých, ktorí zmenili povolanie, uviedla, že tak urobili pre zlý zdravotný stav. Výskumníci zistili silnú súvislosť medzi zmenou zamestnania a kognitívnym poklesom, ale nie s depresiou, úzkosťou alebo únavou.
To naznačuje, že mnohí ľudia robia zmenu skôr preto, že sa už nedokážu vyrovnať s kognitívnymi požiadavkami svojej predchádzajúcej úlohy, než kvôli nedostatku energie alebo záujmu, hovorí Taquet.
Uznáva, že štúdia má niekoľko zásadných obmedzení. Zatiaľ čo približne 2 500 ľudí bolo pozvaných, aby sa zúčastnili na výskume, iba pätina odpovedala, takže nie je jasné, do akej miery je štúdia reprezentatívna.
