Antarktída zažíva v posledných týždňoch nezvyčajné oteplenie počas práve trvajúcej zimy. Miestami sú teploty až o 30 °C vyššie, ako je priemer. Vedci sú týmto javom znepokojení, keďže to môže ovplyvniť počasie v najbližších mesiacoch.
Antarktídu vnímame ako večne zamrznutý kontinent a málokomu by prišlo na um, že aj tam môžu panovať horúčavy. V júli však vedci spozorovali na ľadovom kontinente mimoriadne oteplenie, a to vo viacerých jej oblastiach, informuje iMeteo.sk.
V júli sa dokonca objavili aj dni, kedy teplota na niektorých miestach stúpla o 28 °C nad dlhodobý priemer. V lete sa vlny horúčav občas objavia, avšak tento jav sa aktuálne deje uprostred najchladnejšej časti roka − priamo počas zimy na južnej pologuli.
Kľúčovou príčinou vlny horúčav je podľa vedcov náhle stratosférické oteplenie nad južným pólom, ku ktorému došlo v júli. Viedlo to k spomaleniu prúdov okolo kontinentu a oslabeniu stratosférického polárneho víru nad Antarktídou.
Tak ako nad severným pólom, silné vetry fúkajúce na okraji polárneho vortexu udržujú zamrznutú vzduchovú hmotu nad arktickou oblasťou. Keď tieto vetry zoslabnú, zamrznutý vzduch zmení smer a dôjde k výmene vzduchovej hmoty, čo vedie k otepľovaniu v arktických oblastiach. K rovnakému procesu dochádza aj nad Antarktídou.
Takéto výrazné oteplenie nastalo naposledy v marci 2022 v Antarktíde. Súčasná vlna horúčav síce nebola taká silná ako tá v roku 2022, ale je oveľa rozsiahlejšia, čo značí znepokojujúce prognózy z hľadiska vývoja topenia ľadovcov v oblasti južného pólu.
Ako píše The Washington Post, stanica južného pólu zažije najteplejší júl od roku 2002, približne o 6,3 °C nad priemerom, podľa antarktického teplotného analytika Stefana Di Battistu. Od 20. do 30. júla bola priemerná teplota na stanici -47,6 °C, čo je typická teplota pre koniec februára – koniec leta v Antarktíde. Vostok, v strede východného ľadového štítu, zažije najteplejší júl od roku 2009 s hodnotou okolo 6,5 °C nad priemerom.
Južný pól sa začína uprostred zimy rýchlo otepľovať, pričom južná pologuľa nezažíva zimné stratosférické otepľovanie tak často ako práve severná pologuľa. Hnacou silou stratosférického otepľovania je polárny vír, odborne nazývaný polárny vortex. Ten sa nachádza na oboch póloch Zeme a rozprestiera vysoko naprieč rôznymi vrstvami atmosféry.
Najnovšia teplotná analýza stratosféry nad južným pólom odhaľuje mimoriadne silnú vlnu otepľovania, ktorá tlačí na jadro južného polárneho vortexu a rozširuje sa hlboko do polárneho kruhu. Nie je pravdou, že ak žijeme na severnej pologuli, tak sa nás tento jav vôbec netýka. Keďže ide o silnú globálnu anomáliu, toto stratosférické otepľovanie môže v nasledujúcich mesiacoch zmeniť vývoj počasia aj u nás.
Podľa odborníkov zo Severe Weather tento jav naznačuje veľmi krutú a veternú zimu, a dokonca by mohlo ísť o jednu z najintenzívnejších za celú históriu meraní, píšu Topky.
Odborníci dodávajú, že podľa viacerých štúdií jesenné anomálie vysokého tlaku nad južným pólom majú priamu spojitosť so zimným počasím na severnej pologuli. Prvé výrazné ochladenie by sme v Európe mohli zaznamenať už v priebehu alebo na konci októbra.
Účinky polárneho víru môžu byť také silné, že by zasiahli aj jarné obdobie. Meteorológovia preto upozorňujú, že nielen prechodné obdobie medzi letom a jeseňou, ale aj zmena z jesene na zimu môže byť mimoriadne prudká a mrazivá.
