Táto otázka je predmetom búrlivej odbornej diskusie. Ponúkajú sa nespočetné vysvetlenia, ktoré sú celkom presvedčivé. Z akých dôvodov a s akými ambíciami sa ženy vrhajú do nevery, sa pokúsila presnejšie objasniť aktuálna štúdia. Priniesla prekvapenie tiež aj o mužskom podvádzaní.
Nevera je hazard, pri ktorej riskujeme vzťah, ktorý máme, našu povesť, našu bezpečnosť. Vyplýva to zo štúdie publikovanej v časopise Evolution and Human Behavior.
Prečo sa jej teda ľudia dopúšťajú? Evolučná teória tradične spája mužské motívy so snahou o čo najštedrejšiu reprodukciu. Viac partneriek znamená šancu na viac potomkov.
Pre ženy však táto teória prirodzene neplatí. Viac partnerov nezaručuje viac detí. Ženská nevera je teda záhadnejšia a vyžaduje si iné vysvetlenie.
Trojica autorov štúdie pod vedením Mackena Murphyho uvádza desať hypotéz, ktoré evolučná veda používa na vysvetlenie ženskej nevery. „Možno to znie zábavne, ale evolučné motívy ženskej nevery sú v mojom odbore predmetom búrlivých diskusií. A dá sa povedať, že dobrých vysvetlení je až priveľa!“ povedal pre portál PsyPost.
Opisuje, ako sa nakoniec vykryštalizovali dve evolučné hypotézy. Prvá sa vlastne spolieha na priamočiarosť. Pripisuje nevere pomerne jednoduchý motív – vymeniť partnera za nového, ktorého vníma ako lepšieho, najmä lepšieho pre dlhodobý vzťah, pre založenie rodiny.
Druhý pohľad na ženskú neveru je zložitejší. Nejde o zmenu partnera, ale o dosiahnutie „lepších génov“ prostredníctvom podvádzania, pričom primárny partner zostáva v hre kvôli svojim potenciálnym otcovským kvalitám. Táto teória však často dodáva, že ukazovateľom „dobrých génov“ má byť väčšia fyzická príťažlivosť muža, s ktorým má žena pomer.
Murphyho tím sa pokúsil nahliadnuť do motívov nevery prostredníctvom výskumu, ktorého veľkou prednosťou bolo jeho geografické a sociodemografické rozšírenie. Zahŕňal rôzne vekové, sociálne a vzdelanostné skupiny a pokrýval devätnásť krajín. A skúmal nielen dôvody a ciele ženskej nevery, ale aj dôvody a ciele mužskej nevery. Obe vetvy výskumu priniesli prekvapenia.
Jeden pre gény, druhý pre rodinu
Viacerí autori sa pýtali žien a mužov na hlavné zložky príťažlivosti oboch partnerov, teda primárnej aj nevernej. Zaujímalo ich, ako opýtaní vnímajú fyzickú príťažlivosť, vzhľad a sexualitu, osobnú príťažlivosť, teda vlastnosti toho druhého a spokojnosť so spoločným životom, a rodičovskú príťažlivosť, teda potenciálne alebo skutočné schopnosti pre spoločnú výchovu detí.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
