Mnohí fanúšikovia ho považujú za enfant terrible českej umeleckej scény. Desiatky rokov na nej zanecháva výraznú a nezmazateľnú stopu ako neopakovateľný, nenapodobiteľný, originálny a jedinečný herec s výnimočným talentom i neuveriteľnou hravosťou.
„Hrať znamená učiť sa. Ak stratíme schopnosť hrať, nič sa nenaučíme. Potom vieme všetko a nemusíme tu byť vôbec,“ je jedna z myšlienok populárneho herca, komika, míma, scenáristu a režiséra Bolka Polívku. V stredu 31. júla oslavuje 75 rokov.
Boleslav (Bolek) Polívka sa narodil 31. júla 1949 vo Vizoviciach na Morave ako najmladší z troch synov. Od detských liet získaval náklonnosť k divadlu, pretože jeho rodičia boli nadšenými ochotníkmi. V jednom z rozhovorov pre médiá si zaspomínal na to, čo mu otec povedal, keď sa mu posťažoval „čo to meno… Polívka?!“, keby sa raz chcel stať hercom. Otec mu s dávkou humoru odpovedal: „Bolečku, nechaj si to meno. Budeš mať reklamu na každom jedálnom lístku.“
Už na strednej škole vystupoval Bolek Polívka s komickým kvartetom a odtiaľ si to namieril na Janáčkovu akadémiu múzických umení (JAMU) v Brne. Od roku 1972 sa stal jednou z hlavných osobností Divadla Husa na provázku, ktoré spoluzakladal. Pôsobil v ňom až do roku 1992.
O rok neskôr založil v Brne vlastné Divadlo Bolka Polívky, čo mu dávalo slobodu pozývať si spolupracovníkov podľa vlastného výberu. „Veľmi často sa nám hercom stáva, že práve nehráme to, čo by sme chceli hrať. A tým, že sa človek stane principálom môže viac rozhodovať o svojom osude,“ vyznal sa jubilant.
So svojimi originálnymi inscenáciami, spájajúcimi pantomímu a herectvo, sa stal úspešným a slávnym divadelným autorom. Medzi jeho najlepšie autorské divadelno-pantomimické predstavenia patria napríklad Trosečník (1977), Poslední leč (1981) alebo Šašek a královna (1985), na základe ktorého vznikol neskôr film.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
