Andrea Růžičková sa popri herectve a aktívnom materstve pustila do nevšednej a mimoriadne vzácnej fotografickej techniky, s ktorou zoznamuje fanúšikov aj na svojom Instagrame. Keďže patrí k úspešným influencerkám a v online svete je ako doma, platinotypia je pre ňu únikom od instantného priestoru, v ktorom sa všetko rýchlo mení. Takéto fotografie vydržia večne, sú založené na ručnej práci a inšpirácie je najlepšie čerpať z vlastného života.
Prezradila nám,
- aký budget potrebuje začiatočník,
- čo všetko pri platinotypii používa,
- v čom je táto technika taká komplikovaná,
- a tiež to, prečo na jej fotografiách badať melanchóliu.
Čo vás priviedlo k fotografii ako takej?
Cestovanie. Zistila som, že sa môžem schovať za fotoaparát a vnímať svet úplne inak. Prvou fázou boli cestovateľské fotky z Afriky či z Indie, a potom, keď som sa stala herečkou, tak som začala fotiť kolegov do štylizovanej fotografie. Bol to pre mňa istý typ terapie a myslím, že som tým chcela vyjadriť to, čo som prežívala, ale nedokázala som to dať najavo. Dnes sa snažím objavovať krásu každodennosti vo veciach, ktoré si bežne nevšímame, ako kvety pred rozpukom či vädnúce kvety, ktoré v sebe skrývajú symboliku ľudského života. Aj keď na prvý pohľad pôsobia staticky či nudne, vo mne vyvolávajú otázku, čo sa dialo predtým resp. čo sa stane potom.
K platinotypii som sa dostala cez Roberta Vana, priekopníka a najväčšieho odborníka v rámci Česka a Slovenska. Kedysi sme spolupracovali, on ako fotograf, ja ako model, ale neskôr sa rozhodol založiť si e-shop a oslovil ma s podporou na Instagrame. Asi po pol roku prišlo obdobie hľadania “čo vlastne budem fotiť teraz” a bolo náročné dostať sa k foťáku pri 2 malých deťoch. Z tohto pohľadu je to pre mňa vlastne neustály „boj“ o to, aby som nestratila túžbu tvoriť.
V čom vás uchvátila práve technika platinotypie?
Uchvátila ma tým, aká je vzácna, ručné vyrábaná a trvalá. Keďže som aktívnou súčasťou online sveta, ktorý je veľmi rýchly a instantný, tak práve preto som si vybrala techniku, ktorá je na druhom konci fotografickej tvorby. Učí ma trpezlivosti a sústredeniu. Stačí jedna malá chyba a musím začať odznova.
Odkiaľ čerpáte inšpirácie?
O inšpiráciách zvyknem debatovať s Robertom a vždy mi poradí v tom, že nemá zmysel chcieť byť ako niekto iný. Ten rukopis je vždy taký originálny a špecifický pre daného človeka, že najlepšie je nesnažiť sa nikým a ničím inšpirovať. Moju inšpiráciu som tak presunula do skutočného života, nevytváram si žiadne kulisy ani zátišia a všímam si maličkosti, cez ktoré sa dostávam do intímneho sveta obyčajných vecí, a tak aj do svojej vlastnej intimity.
Čo sa týka konkrétne platinotypie, tak existuje univerzálny postup, ktorý sa musí dodržať, aby vznikol výsledný obraz. Identické kópie však v tomto prípade neexistujú, každá fotografia je originál. Tie zmeny môžu byť v jemnosti, kontraste či vykreslení detailov. Keďže žien, ktoré sa venujú platinotypii, je veľmi málo, tak sa do toho snažím dať krehkosť, nežnosť a cit.
V čom spočíva základ platinotypie?
Proces platinotypie je založený na osvetľovaní platinových solí, ktoré sa miešajú v rôznych pomeroch. Potom sa nanesú na 100 % bavlnený papier. Pre mňa je najťažšie práve roztieranie chemikálií, keďže kvapky je potrebné rovnomerne roztrieť tak, aby sa dokonale vsiakli do bavlnených vlákien. Celý proces musí prebiehať za tmy bez prítomnosti denného či UV svetla. Po uschnutí, ktoré by malo trvať ideálne celú noc, sa priloží negatív a nasleduje osvetľovanie UV svetlom.
K čomu by ste túto vzácnu techniku prirovnali?
Prirovnala by som to k historickým technikám ako napr. kyanotypia, ktorej sa tiež venujem. Je cenovo dostupnejšia, preto s ňou aj experimentujem, aby som ušetrila platinu, keďže tá sa u nás len tak nedá kúpiť. Je tu ale jeden schopný pán a fotograf Martin Skřivánek, ktorý nám zoženie všetko, čo potrebujeme ako balíček. Oficiálne je to však náročné zohnať, keďže papier je z Francúzska, chemikálie z Ameriky a fólie na negatív zas z Česka, ďalej potrebujeme aj tzv. UV pec, čo je taká rakvička s UV lampami. Tá je ručne zhotovená.
Prečo sa o týchto fotografiách hovorí, že sú večné?
Tie najstaršie (približne 150 rokov) sú stále neporušené a predpokladá sa, že v takomto stave vydržia ďalšie storočie a možno aj dlhšie. Fotografie neblednú, ale zato sa premieňajú v čase. Čím sú staršie, tým sú krajšie, hĺbavejšie a je z nich cítiť, že ide o ručnú prácu, ktorá tu po mne ostane navždy.
Ako sa o tieto fotografie správne starať?
Základom je kvalitné ručné rámovanie, aby sa k fotografii nedostala vlhkosť, ktorá potom spôsobí skrútenie papiera.
Koľko vám trvá vytvoriť jednu finálnu fotografiu? Od čoho tento čas závisí?
Čas je veľmi individuálny, ale najkratšie sú to 2 dni. Ja to robím na rôzne etapy podľa toho, ako mi to deti dovolia. Najprv si spracujem fotku, aby som mala negatív, potom idem variť (smiech), zatienim si miestnosť a rozotriem chemikálie na papier. Najlepšie je prirodzené schnutie, skúšala som aj fénovať, ale výsledok nebol taký kvalitný. Nasleduje expozícia UV svetlom, ktorá trvá priemerne 8 minút. Vyvolávanie fotografie prebieha podobne ako s klasickou fotografiou – cez vývojku, ustaľovače a vymývanie vodou. Dokonale uschnutý obrázok sa ešte necháva vyrovnať zaťažením, aby nebol zvlnený.
Čo všetko nevyhnutne potrebujeme pri platinotypii?
- chemikálie (platina, paládium, svetlocitlivé železité soli)
- kvalitný bavlnený papier (ručne vyrábaný), bez bielenia, s gramážou ideálne 300 g
- UV lampy alebo stále slnečné svetlo
- tmu
- negatív
- chemikálie na vyvolávanie fotografie
V akej cenovej kategórii sa táto technika pohybuje? Akú hodnotu má jedna fotografia?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
