Hoci sa dlhodobo hovorí o škodlivosti fajčenia, nová štúdia tvrdí, že existuje aj niečo horšie, niečo, čo údajne zabíja viac ľudí než cigarety. Najväčší problém pritom nie je nezdravé jedlo, ktoré zjeme, ale to zdravé, ktoré vynechávame. Vedci preto volajú pre väčšiu podporu konzumácie zeleniny, ovocia, orechov a strukovín.
Nezdravé stravovacie návyky mali v roku 2023 na svedomí zbytočnú smrť 11 miliónov ľudí na celom svete. To je dokonca ešte viac, než koľko zabíja fajčenie cigariet – 8 miliónov úmrtí. Kardiovaskulárne ochorenia, ktoré končia infarktami a mŕtvicami, boli hlavnými príčinami smrti v dôsledku nesprávneho jedálnička.
Za nimi nasledujú rôzne druhy rakoviny a cukrovka 2. typu. Takmer polovica ľudí pritom bola mladšia ako 70 rokov. Tvrdí to štúdia Inštitútu pre meranie a hodnotenia zdravia (IHME) v americkom Seattli, ktorá bola publikovaná v lekárskom časopise Lancet Medical Journal.
Vlády a experti po celom svete nabádajú ľudí, aby obmedzili prísun nezdravého jedla ako spracované mäso, cukor, transmastné kyseliny (tie sú prítomné v živočíšnych tukoch a vznikajú tiež prepaľovaním tukov pri úprave jedla vysokými teplotami). Už menej sa ale zdôrazňuje, aby ľudia jedli viac nutrične kvalitných potravín ako celozrnné výrobky, ovocie či zeleninu.
Autori štúdie totiž zistili, že ak zlepšíme skladbu nášho jedálnička, ročne by to mohlo zachrániť jeden z piatich životov. Je síce pravda, že stravovacie návyky sa v každej krajine odlišujú, v niečom sú si všetky podobné: ľudia konzumujú málo celozrnných potravín, ovocia a zeleniny a majú prebytok sodíka (soli). Práve to má celosvetovo na svedomí polovicu všetkých úmrtí spojených so spôsobom stravovania.
Krajiny, ktorých jedálniček je založený na tzv. stredomorskej strave, jedia viac ovocia, zeleniny, orechov a strukovín. Medzi krajiny, ktoré môžu ísť príkladom, uvádzajú autori štúdie Libanon, Izrael alebo Irán. Dodávajú však, že žiadna krajina nemá optimálnu mieru konzumácie zdravého jedla.
Autori tvrdia, že ich štúdia je doposiaľ najkomplexnejšou analýzou dopadov stravovacích návykov na zdravie. Sledovali 15 rôznych živín, dobrých aj zlých pre zdravie. Hlavnými rizikovými faktormi bolo priveľa soli, málo celozrnných výrobkov, orechov, ovocia, semiačok, zeleniny a omega-3 mastných kyselín z rýb a morských plodov. Ďalším rizikami je nadmerná konzumácia červeného mäsa, priemyselne spracovaného mäsa, sladených nápojov a nedostatok mlieka a vlákniny.
Najmenšiu mieru úmrtnosti spôsobenej zlými stravovacími návykmi mal Izrael, za ním sa umiestnilo Francúzsko, Španielsko a Japonsko. Na poslednom mieste skončil Uzbekistan.
Problémom je, že populácia v čoraz väčšej miere uplatňuje sedavý životný štýl, čo je aj hlavným dôvodom nerovnováhy medzi prijatou a vydanou energiou. Keďže vysoko energetické jedlo je ľahko dostupné, je aj veľmi jednoduché sa prejesť.
