Moje články (nielen) z prostredia Turecka už mnohí poznajú. Rozhovorila som sa už na tému kultúry či politických problémov v Turecku, ale zatiaľ som nikdy nenačrela hlbšie do svojho súkromia. Pritom našich ľudí (hlavne dámy) najviac práve zaujíma súkromie, konkrétne vzťah s Turkom. Keby som dostala euro za každú otázku o tom, či sa nebojím, že ma bude biť alebo zamykať doma, bola by som dnes už milionárka.
Ľudia sa delia na dva tábory. Prvú skupinu úprimne zaujímajú kultúrne rozdiely, ale aj to, ako sa o mňa môj muž stará. Tá druhá skupina sa vyžíva v rôznych hlúpych či rasistických poznámkach. Preto by som chcela aj týmto článkom poukázať na to, že ani odlišná viera či kultúra nemusí byť prekážkou v láskyplnom vzťahu, a že by sme mali menej súdiť niečo, čo nepoznáme.
„Slováci ti nie sú dobrí?!“
Túto otázku dostávam paradoxne najviac od mužov, ktorí hlavne v anonymných internetových diskusiách zvyknú na Slovenky vydaté za cudzincov škaredo nadávať. Kto číta moje články vie, že rodnú zem neskutočne milujem. Niežeby som predtým nemala vzťah so Slovákom, no nikdy to nebolo nič extrémne vážne. Od puberty som chodievala za prácou do zahraničia, a tak bolo prirodzené, že som vzťahy mávala aj tam. Svojho prvého tureckého frajera som mala v Holandsku a potom to ďalej pokračovalo. To nie ja som hľadala len Turkov, to skôr oni sa na Slovenky lepia ako osy na med. (smiech)
Zároveň verím na osud, a vždy som tak nejako podvedome tušila, že nezostanem žiť na Slovensku, a že môj manžel bude zrejme cudzinec. Vždy ma proste lákala tá exotika. Keď som prišla do Turecka pred 8 rokmi, ponuky na vzťahy sa len tak hrnuli. Zároveň som však vedela, že si musím dobre vyberať…
Slovanky sú na vrchole rebríčka
Asi by som mala najskôr vysvetliť, prečo sme my Slovanky v Turecku také obľúbené. Turci si za ženy hľadajú cielene hlavne Rusky, Slovenky, Ukrajinky, Češky, Poľky… Skrátka všetky ženy zo slovanských zemí. Mať takúto ženu doma znamená, že muž má prestíž a zrejme aj dosť financií na to, aby sa oženil s Európankou. Nehovoriac o tom, že Slovanky sú na pomyselnom rebríčku krásy u Turkov na prvom mieste. Je to z časti spôsobené zidealizovanou predstavou z histórie, kedy aj osmanskí Sultáni do svojich háremov kupovali hlavne dievčatá zo slovanských a balkánskych zemí.
Pôsobí to aj naopak. Mnoho dievčat si vďaka mnohým tureckým seriálom predstavuje vzťah s Turkom ako telenovelu, a vďaka popularite historického seriálu „Sultán“ (vysielal sa u nás pred pár rokmi) sa mnoho dievčat vybralo do Turecka nájsť si svojho sultána. Ak si nájdete toho správneho ako ja, môžete si žiť ako v rozprávke.
Kopec lásky a pozornosti, ale aj kontrola oblečenia
Muži v Turecku sú vo všeobecnosti horkokrvní, starostliví, ale aj veľmi žiarliví. Je to, bohužiaľ, ich národná črta. Nedávať na svoju ženu pozor sa považuje za hanbu, a keď nežiarli, znamená, že niečo nie je v poriadku. Tiež sme s tým na začiatku dosť bojovali, pretože žiarlenie sa prejavuje aj tým, že sa občas musím prezliecť, pretože sukňa je podľa neho príliš krátka. Kým v Európe by žena od takéhoto muža zrejme ušla, tu je to normálne, Ja už proti tomu po tých rokoch ani veľmi nebojujem. Vysvetlím prečo.
V prvom rade v Turecku je všade veľa mužov, krajina je demograficky rozdelená tak, že na jednu ženu pripadajú dvaja muži. A všetci tí muži sa radi obzrú za peknou Slovankou (verte mi, aj tí starí). Môj muž to veľmi dobre vie, a preto, aby sme predchádzali takýmto situáciám, sa radšej oblečiem „normálnejšie“. Podotýkam, že na dovolenke alebo v Európe nosím, čo chcem, a z mikrosukní veľkosti opaska som tiež už mentálne vyrástla. Tiež záleží aj na tom, kam a do akej štvrte ideme. Pozor, nemá to nič spoločné s náboženstvom, je to skôr o tom, ako môj muž hovorí: „Obleč sa normálne, aby som sa nemusel biť.“ (smiech)
Pre nás stredovek, tu normálka
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
