Simona Malková je jednou z najznámejších slovenských influenceriek a foodblogeriek, ktoré do slovenských kuchýň prinášajú originálne a neobohrané recepty. Zdravému stravovaniu sa venovala už na strednej škole, hobby však prerástlo až do full-time jobu, vymýšľania nových receptov a pretvárania tých tradičných na zdravší obraz. 5 rokov od vydania svojej prvej kuchárky sa ako autorka podpísala pod knihu Každodenná s 81 receptami pre každého a na každý deň.
Porozprávala nám:
- o svojich úplných začiatkoch,
- o tom, ako vznikala Každodenná,
- objasnila aj jeden z najväčších mýtov o zdravých dezertoch,
- podelila sa s nami aj o recept bez ovocia a zeleniny, ale zato s čokoládou.
Na sociálnych sieťach inšpirujete desiatky tisíc Slovákov. Kto ale inšpiroval vás?
Keď som na Instagrame začínala, ešte neexistovali žiadni influenceri a na sociálnych sieťach sme sledovali len kamarátov a svetové celebrity. To, že som začala na Instagram pridávať obsah týkajúci sa jedla, súvisel predovšetkým s tým, že som sa v tom veku začala zdravšie stravovať a cvičiť. Nebola za tým teda konkrétna osoba, ktorú som chcela nasledovať, ale skôr vyplnenie voľného času počas strednej školy.
Ako vyzerala vaša cesta až po vydanie vlastnej kuchárskej knihy?
Prvú kuchárku som vydala v spolupráci s Fitclanom už v roku 2018. Bolo to veľmi neplánované, ponuku na vydanie som dostala od vydavateľstva, ktoré zastrešilo všetko okrem tvorby obsahu samotnej knihy. V tom čase som ešte fotila len na telefón a o foodstylingu som počula len okrajovo.
Čo sa týka mojej vlastnej kuchárky Každodennej, ktorú som vydala bez vydavateľstva, tak k nej viedla podstatne zdĺhavejšia cesta. Predchádzali jej roky fotenia, upravovania fotiek a foodstylingu spojeného s pridávaním obsahu na Instagram a budovaním komunity. Veľmi som túžila vydať úplne vlastnú knihu, no váhala som takmer 2 roky, keďže je to náročné nielen časovo, ale aj finančne. Následná tvorba obsahu do knihy, vymýšľanie konceptu a spolupráca s grafikom zabrala takmer celý ďalší rok.
Čo vám vytváranie originálnych receptov prinieslo?
Full-time job. Pravidelne spolupracujem s firmami, pre ktoré tvorím originálne recepty. Určite mi to pomohlo aj pri budovaní komunity, ľudia majú radi neokukané recepty. Zameriavam sa najmä na tvorbu zdravších receptov, takže často vychádzam z tradičných receptov, do ktorých pridávam viac zeleniny, uberám množstvo tuku či cukru.
Ako by vo vašom ponímaní mal vyzerať zdravý a nutrične hodnotný dezert?
Ako prvé mi napadne cesto s časťou celozrnnej múky s minimálnym použitím tuku, namiesto ktorého je použitý kefír, grécky jogurt alebo jablkové pyré. Na cesto by som natrela tvarohový krém a na vrchu by nemalo chýbať ovocie a napr. oriešky.
Do akých mylných predstáv sa Slováci najviac zapletajú pri výbere zdravých dezertov?
Veľa Slovákov si myslí, že koláčik bez múky, bez lepku a bez laktózy je zdravší, no nie je to tak. Múka sa skrátka musí niečím nahradiť, väčšinou sú to mleté orechy, ktoré sú síce zdravé, no veľmi kalorické – oveľa viac ako múka. Ďalším problémom je množstvo. Ak má nejaký koláč nálepku „zdravý“, neznamená to, že môžeme na posedenie zjesť polku plechu. V tom prípade je oveľa zdravšie dať si 1 či 2 kúsky „normálneho“ koláčika, povedzme klasický kysnutý koláč s ovocím a posýpkou.
Vegetariánske, bezmliečne, bezlepkové aj vegánske. Ktoré dezerty sú nutrične najbohatšie? A ako často si ich môžeme dopriať?
Ani jedna táto „nálepka“ nemá vplyv na to, ako nutrične bohatý dezert je. Každý dezert je vegetariánsky, na bezmliečnosť a bezlepkovosť by si mali dávať pozor len alergici a to, či je dezert vegánsky, by opäť malo zaujímať len tých, ktorí sa z etických alebo akýchkoľvek iných dôvodov vyhýbajú živočíšnym produktom.
Navyše, ak je koláčik len občasnou súčasťou jedálnička, tak nemá zmysel riešiť to, či je dezert nutrične bohatý. Oveľa podstatnejšie sú ostatné chody, množstvo zjedenej zeleniny, ovocia či znižovanie konzumácie spracovaných potravín. Dezerty môžeme jesť pokojne každý deň, všetko závisí od množstva a od toho, ako nutrične vyvážené sú ostatné jedlá.
Aké ingrediencie nesmú chýbať v letných dezertoch?
Rozhodne ovocie. Začíname jahodami a rebarborou, pokračujeme malinami, čerešňami, marhuľami a končíme pri slivkách a čučoriedkach. Ja mám veľmi rada kombináciu ovocia a tvarohu/kyslej smotany. Príkladom je klasická smotanová piškótová torta s ovocím. K ovociu sa veľmi hodí aj posýpka, teda zmes cukru, masla a múky. Posýpka sa dá ozvláštniť aj orieškami (veľmi rada používam plátky mandlí), ovsenými vločkami či koreninami ako škorica či kardamóm.
Ovocie je klasika, ale ako môžeme do delikátnych dezertov zakomponovať zeleninu?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
