Európa teraz zápasí s extrémnymi horúčavami, ktoré môžu mať podľa odborníkov negatívny vplyv na náš mozog. Nielenže zhoršujú naše kognitívne funkcie a náladu, ale pri vysokých teplotách tiež zvyšujú u ľudí agresivitu.
Ak sa pri súčasných teplotách niekedy cítite, ako by ste mali „zahmlený mozog“, nie ste ďaleko od pravdy. Už v roku 2016 prišli výskumníci z Bostonu na to, že teploty majú vplyv na kognitívne funkcie nášho mozgu.
Vtedy vykonali experiment na vysokoškolákoch, ktoré rozdelili do dvoch skupín – jedni spali počas necelých dvoch týždňov v izbách s klimatizáciou, druhí nocovali v miestnostiach bez nej. Následne každé ráno vyplňovali vedomostné testy, pričom tí, ktorí spali v neklimatizovaných miestnostiach, dopadli horšie.
Ako je to s našou náladou?
Napriek tomu, že máme leto väčšinou spojené s dovolenkou, výletmi a radostnými udalosťami, mnohokrát sa môže jednať aj o nepríjemné obdobie, ktoré mnoho ľudí horšie znáša. „Keď sa totiž prehupne do svojej najteplejšej časti, môže spúšťať úzkosti a panické ataky. Na vine je práve horúco a veľmi dlhé dni,“ uvádza web Hedepy.
Horúčava totiž zvyšuje hladinu kortizolu, čo je stresový hormón, ktorý vyvoláva úzkosť. Vyššie teploty sú tiež spojené s častejšími návštevami na pohotovosti, pretože môže dôjsť k zhoršeniu duševného zdravia a v krajnom prípade aj k samovražde, píše denník The Washington Post.
Agresivita kvôli horúčave
Vedci tiež objavili súvislosť medzi horúčavou a agresivitou. Porovnali údaje týkajúce sa kriminality a zistili, že v horúcich dňoch dochádza k viacerým vraždám, prepadnutiam a pribúda aj prípadov domáceho násilia. Ľudia sa tiež častejšie zapájajú do nenávistných prejavov, obzvlášť na sociálnych sieťach, a vodiči bývajú v tomto čase agresívnejší.
Toto tvrdenie je opäť podložené experimentom z roku 2019, ktorý ukázal, že sa ľudia správali voči ostatným zlomyseľnejšie, keď hrali špeciálne navrhnutú videohru v miestnosti, kde panovalo teplo.
Čo sa deje v mozgu?
Prečo teplo ovplyvňuje kognitívne funkcie aj emócie, vedci zatiaľ s istotou nevedia. Existuje ale niekoľko teórií.
Jednou z nich je, že mozog sa snaží udržať telo v pokoji, a tým mu zostáva menej energie na všetko ostatné. „Keď sme vystavení silnej horúčave, naše telo sa ocitá v akejsi núdzovej situácii. Takže odoberá prietok krvi a okysličenie iným orgánom, ktoré sú dôležité pre naše normálne fungovanie,“ vysvetlil pre spravodajstvo BBC Gaurab Basu, riaditeľ pre vzdelávanie a politiku na Harvard T. H. Chan School of Public Health.
Úlohu môže hrať aj v prípade ovplyvnenia kvality spánku. Výskumy ukazujú, že keď ľudia nemajú dostatok spánku, pomalšie reagujú, horšie sa rozhodujú, majú problémy s pozornosťou a zhoršuje sa im pamäť. Ľudia tiež častejšie cítia úzkosť a depresie.
