Azda žiadny diktátor neprežil toľko pokusov o atentát ako Adolf Hitler. Plánov na jeho odstránenie bolo vyše 40 a neraz sa stalo, že unikol iba o vlások. Jeho život zakaždým zachránila neuveriteľná zhoda okolností. Dnes (20. júla) uplynie 80 rokov odvtedy, čo sa nemecký plukovník Claus Schenk von Stauffenberg pokúsil o atentát na Adolfa Hitlera v jeho hlavnom vojenskom stane Wolfsschanze v Rastenburgu. Do histórie sa plán zabitia vodcu zapísal ako operácia Valkýra.
Tento pokus o atentát na Hitlera sa stal 20. júla 1944. Tento deň je v Nemecku zároveň Pamätným dňom vojenského odporu proti národnému socializmu. Spomienkové slávnosti na tento odvážny čin sa uskutočňujú každoročne v areáli komplexu budov Bendler-Block v Berlíne. Vyvrcholením a zároveň záverom spomienkových podujatí býva tradične od roku 1999 slávnostná prísaha brancov, nováčikov Bundeswehru, pri Pamätníku nemeckého odporu v berlínskom Bendler-Blocku.
Bomba pre Hitlera
Na tomto mieste bol zastrelený hlavný organizátor atentátu 36-ročný plukovník Claus Schenck von Stauffenberg a aj niektorí ďalší sprisahanci. Ostatných popravili v Plötzensee (bývalá nacistická väznica, kde v rokoch 1933-45 popravili asi 2500 ľudí).
Dôstojníci Wehrmachtu pod vedením plukovníka Stauffenberga sa 20. júla 1944 neúspešne pokúsili zabiť Hitlera bombou a ukončiť tak 2. svetovú vojnu. Hitler však vyviazol s ľahšími zraneniami, keďže v čase explózie sa nenachádzal dostatočne blízko nálože.
Plukovníka spolu s jeho tromi kolegami krátko po odhalení sprisahania popravili na nádvorí komplexu budov Bendlerblock v Berlíne. V nasledujúcich týždňoch a mesiacoch nacisti zabili ďalších približne 90 účastníkov a podporovateľov vzbury.
Atentát na Hitlera pripravoval plukovník von Stauffenberg a ďalší členovia sprisahania – vyšší dôstojníci, diplomati, vtedajší politici – dva roky.
Stauffenberg po nástupe nacistov v roku 1933 podporoval Hitlera, lebo veril, že dostane krajinu z krízy a z područia Versaillskej zmluvy. Ako jeden z mála bol podporovateľom tzv. pohyblivého boja, ktorý sa zásadne líšil od praktík zákopov v 1. svetovej vojne.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
