Ľavicová aliancia Nový ľudový front (NFP) zvíťazila v druhom kole predčasných parlamentných volieb vo Francúzsku. Druhá skončila centristická koalícia prezidenta Emmanuela Macrona a krajne pravicová strana Národné združenie (RN) na čele s Marie Le-Pen skončila až tretia. Nepotvrdila tak líderskú pozíciu z prvého kola, uvádzajú tvnoviny.sk.
Voľby do Európskeho parlamentu najvýraznejšie zasiahli do politického diania vo Francúzsku, Ich výsledky zapríčinili, že sa po takmer troch desaťročiach v tejto krajine Európskej únie konali predčasné parlamentné voľby. Naposledy k tejto situácii došlo v roku 1997. Francúzsky prezident Emmanuel Macron 9. júna 2024 po predbežných výsledkoch francúzskych eurovolieb oznámil, že rozpúšťa Národné zhromaždenie (dolná komora parlamentu) a vyhlásil termín konania predčasných parlamentných volieb. Prvé kolo stanovil na 30. júna, kolo druhé na 7. júla.
Reagoval tak na zdrvujúcu porážku svojej centristickej strany, ktorú v eurovoľbách porazilo krajne pravicové Národné združenie (RN). Krátko po Macronovom vyhlásení vznikol zhruba v polovici júna nový ľavicový blok Nový ľudový front (NFP). Sformoval sa ako hlavná protiváha krajne pravicovej populistickej strane Marie Le-Penovej.
Zástupcovia francúzskej ľavice sa dohodli aj na spoločnom volebnom programe a na kandidátoch v predčasných voľbách. Nový ľudový front vytvorili Socialistická strana (PS), Francúzska komunistická strana (PCF), Európa Ekológia – Zelení (EELV) a krajne ľavicová strana Nepoddajné Francúzsko (LFI). Vznik tohto nového bloku ocenil aj niekdajší francúzsky prezident a predseda PS François Hollande.
Absolútna väčšina v nedohľadne
Žiadna zo sformovaných koalícií však nezískala v parlamente absolútnu väčšinu. Nový ľudový front obsadí v 577-člennej dolnej komore 182 kresiel. Macronova koalícia Spolu (ENS) získal 168 kresiel a Národné združenie získalo 143 mandátov. Pre Francúzsko to znamená obdobie politickej nestability, čo je problematické aj pre blížiace sa olympijské hry.
Premiér je pripravený na demisiu
Aktuálny francúzsky premiér Gabriel Attal po voľbách vyhlásil, že je pripravený ponúknuť hlave štátu svoju rezignáciu. Macron však požiadal Attala, aby vo svojej funkcii zotrval pre zabezpečenie stability v krajine, informuje BBC. Samotný Attal už skôr avizoval, že ak jeho rezignáciu prezident odmietne, je pripravený vo funkcii zostať, pokiaľ to bude situácia vyžadovať. Attal sa v januári zapísal do francúzskej histórie ako najmladší predseda vlády. V čase nástupu do funkcie mal len 34 rokov.
