Sociálne prostredie a štýl výchovy môžu mať pomerne veľký vplyv na to, ako často deti klamú. Ukázali to výsledky štúdie vedcov z univerzít vo Würzburgu, Bonne a Oxforde, ktorí vyspovedali viac ako šestnásť stoviek rodín a skúmali správanie školských detí a ich rodičov.
Deti sa môžu naučiť byť úprimnejšie, keď okolo seba majú bezpečné prostredie a zažijú prijatie, píše o výskume portál ČT 24. Vo výskume, ktorý trval od roku 2011, sa profesor Fabian Kossa a jeho kolegovia venovali dôsledkom nedostatočných zdrojov na vývoj u detí a mladistvých. Schopnosť klamať bola jedným zo skúmaných aspektov.
Štúdia publikovaná v odbornom časopise The Economic Journal sprevádzala deti a ich rodiny z Kolína nad Rýnom a Bonnu od školského veku, väčšinou zo socioekonomicky znevýhodnených domácností. Medzi nimi sa viac ako dvesto náhodne vybraných detí počas jedného roka zúčastnilo mentoringového programu, v rámci ktorého s nimi dobrovoľníci raz týždenne trávili čas, robili spolu niečo zábavné, a deti si tak mohli vybudovať dôverný vzťah k svojim mentorom, z ktorých sa postupne stali blízke osoby.
Ostatné deti boli v experimente súčasťou kontrolnej skupiny, ktorá neprechádzala žiadnym typom mentoringu.
V priebehu výskumu sa podľa Kosseho veľmi skoro ukázalo, že „nerovnosť vzniká už vo veľmi nízkom veku – rovnako ako schopnosť klamať“. Pri pokuse nechali vedci deti hádzať kockou a zároveň ich nechali vopred odhadnúť výsledok hodu. Pokiaľ sa predpoveď a hodené číslo zhodovali, mohli si deti vziať malú čiastku peňazí. U toho sa nijako nekontrolovalo, či skutočne výsledok hodu zodpovedá nimi predpovedanému výsledku.
Ako veľmi deti podvádzali, sa vedci dozvedeli až vďaka štatistickému prepočtu pravdepodobnosti. „U toho sa ukázalo, že deti, ktoré sa zúčastnili mentoringového programu a zažili blízky kontakt s osobou, ktoré mohli dôverovať, boli v celkovom výsledku úprimnejšie,“ opísal Kossa.
Deti zo vzdelanejších domácností tiež menej klamali. „Starostlivý rodičovský štýl a dostatok pozornosti od rodičov bol spojený s menšou ochotou klamať. Aj keď sú rodičia ochotnejší dôverovať cudzím ľuďom a svojim deťom, vedie to u ratolestí k väčšej poctivosti,“ načrtol Kossa.
Vedci považujú výsledok za dlhodobý úspech mentoringového programu, pretože deti sa experimentu s kockami zúčastnili až po uplynutí štyroch rokov, čo podľa výskumníkov ukazuje dlhodobý pozitívny účinok toho, keď sa do starostlivosti o ne investuje v ich ranom veku. To má za následky nielen lepšie výsledky a výkony detí, ale aj lepšie sociálne a morálne správanie voči ich okoliu, ukazuje štúdia.
Mentoringové programy sú podľa výskumu účinnou formou podpory, najmä pre deti z rodín, kde o nich rodičia toľko nestarajú a svojich potomkov nedostatočne stimulujú.
