Niekedy si ani neuvedomujeme, ako nás môžu obyčajné frázy a vety ovplyvňovať. Nejde pritom len o to, čo povedia ostatní, ale aj o to, čo vypustíme z úst my sami.
Po ich vyslovení nás môžu považovať za slabú a neistú osobu. Podľa portálu CNBC by sme si na tieto vety mali dať pozor napríklad aj na pracovnom pohovore. Dokážu totiž rozhodnúť o tom, či budeme pôsobiť ako sebavedomý uchádzač alebo ako človek, ktorý si nie je istý svojou kvalifikáciou. Rovnako to ale platí aj v zamestnaní a osobnom živote.
Tieto 3 frázy majú veľký vplyv na to, ako vás budú vnímať ostatní ľudia.
„Prepáčte, že sa na to pýtam, ale…“
Frázy ako „prepáčte“ alebo „je mi to ľúto“ môžu pôsobiť zdvorilo, ale ich nadmerné používanie môže spôsobiť, že budú mať menšiu váhu. A to najmä v situáciách, ktoré si ospravedlnenie nevyžadujú.
Keď používame takéto ospravedlňujúce frázy („Prepáčte, mám poslednú otázku.“), môže to vyznieť tak, ako by sme sa zhadzovali. Prípadne tým bagateizujeme to, čo chceme povedať. Jednoducho požiadajme o to, čo chcete („Mohli by ste mi prosím preposlať ten e-mail?“) a poďakujme.
„Ja len…“
Táto fráza tiež oslabuje všetko, čo po nej povieme. Zakaždým, keď ju použijeme, naznačujeme druhej strane, že nechceme povedať nič dôležité a len mrháme jeho/jej časom. Ide síce o takú pomocnú barličku, ktorú používame pri vyjadrení svojich pocitov a myšlienok, avšak snažme sa to obmedzovať. Ak chceme povedať niečo dôležité, skrátka to urobme.
„Neviem.“
Ide o bežné slovo, ktoré používame napríklad aj vtedy, keď chceme vyplniť priestor, kým nedokončíme svoje myšlienky. Pri jeho častom používaní ale môžeme pôsobiť nekompetentne. Namiesto toho povedzme niečo ako: „To je naozaj zaujímavá otázka. Dajte mi chvíľu na premyslenie.“ Platí to najmä pri pracovných pohovoroch, kde môžete dostať nečakanú otázku.
Je ľahšie povedať, že niečo nevieme, keď sme konfrontovaní s problémom, ako sa pokúsiť nájsť riešenie. Snažme sa ale namiesto toho ponúknuť viac pokojnú a sebaistú odpoveď.
