Žatva sa tento rok na južnom Slovensku začala o dva týždne skôr, skomplikovali to však dažde, ktoré spôsobili podmočenie pôdy.
Zo zŕn však dažde vymyli lepok, ktorý určuje kvalitu obilia, informuje portál noviny.sk. Bude ho síce dosť aj pre slovenské mlyny, čo je štvrtina slovenskej produkcie, ale je otázne, či pšenica, ktorá mala byť na potravinárske účely, nebude musieť byť preradená na kŕmne účely.
Kombajny na dvore družstva v Imeli neparkujú z dôvodu štátneho sviatku, už tretí deň sa nedostanú na polia. Ťažké, 12 tonové stroje, v rozmočenej pôde zapadnú, jeden dokonca museli vyťahovať. „Pekné počasie, vetrík pofukuje, pre kombajnistov najlepšie čo môže byť, lebo ten prach odfukuje od kabíny. My by sme radi kosili, ale žiaľ tu musia stáť a čakáme až nám to umožnia podmienky,“ povedal predseda RPaP komory v Komárne a predseda PD Agrocoop Imeľ Alexander Pastorek.
Takéto prerušenie žatvy nepamätajú ani tí najstarší. „Tých zrážok 160 mm čo tu napadlo za 3 hodiny, na to sa nepamätá nikto,“ konštatoval Pastorek. „Viaceré regióny zápasia práve s podmočenými plochami. V oblasti Komárna v lokalitách, kde nadmerné zrážky zničili úrody, voda z priľahlých kanálov zaplavovala pozemky,“ uviedol Matej Korpáš z tlačového odboru Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Pri ľahších pôdach čakajú aby sa voda odparila, pri ťažších sa spoliehali melioračné kanále, ktoré by ju mali z pôdy stiahnuť. Zo 400 hektárov klasickej pšenice v Imeli, zatiaľ, nepokosili ani klas a to už mali byť v polovici žatvy. Z tvrdej je už v skladoch 2/3 výmery. „Tá sklovitosť je niekde pod 50 %, otázka čo bude v celej Európe. Osobne si myslím, keď nebude 80 % pšenica sklovitosťou, tak sa budú musieť robiť špagety a cestoviny aj z tej 50 %,“ vysvetlil Pastorek.
Problematické bude zabezpečiť aj objem kvalitnej potravinárskej pšenice pre naše mlyny. Ideálne vyzerajúci začiatok žatvy zmyl dážď. Len na juhu Slovenska dva mesiace pred žatvou padlo vyše 200 mm zrážok. „Lebo lepok, tú kvalitu by som povedal, ktorá je v zrne, tak z toho vymyje, vyplaví, tým pšenica kvalitu stratí a spadáva do kŕmnej kvality,“ objasnil Alexander Pastorek. Na Slovensku ročne dopestujú približne 2 milióny ton pšenice.
„Z toho sa vždy tých 500 tisíc, jedna štvrtina, ktorú potrebujú slovenské mlyny nájde, zato tak zlé to nebude,“ uzavrel Pastorek. Avšak nekvalitnú pšenicu nebudú chcieť ani v zahraničí. „A to prídu problémy čo s ňou a na to ešte nemám odpoveď,“ reagoval Pastorek.
