Znečistenie vody odpadom je stále väčší problém, hoci sa to už netýka celého sveta. Nová štúdia popísala, ktoré regióny nezvládajú odpadové hospodárstvo najviac.
Vedci a experti na ochranu životného prostredia sa snažia, aby sa do roku 2030 prestali odpady dostávať do životného prostredia, píše portál ČT 24. Nová štúdia ale ukazuje, že to nie je realistické – najväčším problémom sú štyri oblasti planéty, ktoré samy situáciu nezvládajú. Autori nového výskumu v Nature Communications tvrdia, že bez globálnej spolupráce sa táto naliehavá otázka nevyrieši.
Únik odpadu do vodných ekosystémov je veľkým problémom, ktorý ohrozuje biodiverzitu aj ľudské zdravie. Nevhodnú likvidáciu odpadu, hlavne plastového, vedci zdokumentovali vo všetkých hlavných oceánskych povodiach, na plážach, v riekach, jazerách, a dokonca aj v miestach tak vzdialených od civilizácie, ako sú Arktída a Antarktída.
Predchádzajúce štúdie, ktoré sa snažili tento fenomén popísať, sa zameriavali na odhad toho, koľko konkrétnych druhov odpadov sa dostáva do oceánov. Žiadna štúdia ale zatiaľ komplexne nehodnotila úniky smetí do vodného prostredia z hľadiska nakladania s odpadmi.
Vedci sa pokúsili identifikovať ohniská úniku odpadov z pevniny a tak určiť, ktoré rieky, jazerá a pobrežné oblasti sú najviac ohrozené. Výsledky podľa nich naznačujú, že treba začať urýchlene konať, ak má mať ľudstvo šancu na neznečistené more a oceány.
„Naša štúdia ukazuje, že väčšina únikov tuhého komunálneho odpadu – teda predmetov dennej potreby, ktoré ľudia odhadzujú – do vodného prostredia sa vyskytuje v Afrike, Číne, Indii a južnej Ázii. V týchto najhoršie postihnutých oblastiach je nutné začať sa zameriavať na zlepšovanie systémov nakladania s odpadom,“ vysvetľuje hlavná autorka štúdie Adriana Gomez Sanabriová.
Jej štúdia zdôrazňuje, že keď sa vedci zamerajú len na jeden druh odpadu, môže to prinášať skreslené výsledky. Napríklad v súčasnej dobe sa v mnohých oblastiach planéty nahrádzajú plastové tégliky na jedno použitie papierovými. Štúdie, ktoré sledujú len znečistenie umelou hmotou, to môžu vyhodnotiť, ako by sa problém darilo riešiť, v skutočnosti sa ale iba jeden druh odpadu nahrádza iným.
Preto je podľa vedcov zásadne dôležité nastaviť ciele, ktoré sa týkajú zdrojov viacerých druhov odpadu. Štúdia navyše zdôrazňuje význam univerzálneho zberu odpadu, ktorý by mal fungovať ako hlavná stratégia pre prevenciu úniku odpadov do životného prostredia.
„Naša analýza ukazuje, že je naliehavo nutné vytvoriť štandardizovaný rámec pre sledovanie produkcie, zloženia a tokov odpadu. Tento rámec by nám mal pomôcť sledovať účinnosť opatrení, vrátane politických, ekonomických a technologických, zameraných na zníženie množstva odpadu a zlepšenie systémov nakladania s nimi,“ poznamenáva Florian Lindl, ktorý bol spoluautorom tejto práce.
