Šéfkuchár 5-hviezdičkového tatranského Hotela Lomnica Patrik Pokrývka začínal ako brigádnik so snami v NHL, po strednej sa ale do popredia dostalo kulinárstvo a on sa vtedy ocitol v najlepšej slovenskej reštaurácii a postupne sa v kulinárskom segmente začal presadzovať aj v zahraničí. Po skúsenosti vo Viedni si za cieľ vytýčil Nórsko, kde sa už po krátkom čase stal šéfkuchárom v butikovom hoteli. So svojím talentom a skúsenosťami sa dostal až na stáže v michelinských reštauráciách v Osle a Kodani, kde varil najvyššiu svetovú ligu. V rozhovore pre istream.sk nás zasvätil do rakúsko-uhorskej kuchyne, prezradil nám, čo je základom úspešného tímu a tiež to, prečo každé 4 mesiace mení v hoteli jedálny lístok.
Ako a kde sa začala písať vaša kulinárska cesta? Kde ste zbierali prvé skúsenosti?
Ako 16-ročný som si privyrábal v reštaurácii v Tatrách pod vedením šéfkuchára Matúša Brezu, ktorý sa v tom čase vrátil z Prahy a priniesol riadnu kuchynskú disciplínu do našich končín. Keďže som ale odmalička hrával hokej za HK Poprad, tak som sníval o tom, že sa raz ocitnem v NHL. Po skončení strednej školy som sa ale rozhodol skončiť s hokejom, presťahoval som sa do Košíc a začal som pracovať vo vtedy najlepšej reštaurácii na Slovensku DoubleTree by Hilton v Košiciach, ktorej šéfoval Jozef Hromjak. Tam som získal prvé skúsenosti so štandardmi na najvyššej úrovni, čerstvými morskými plodmi, filetovaním čerstvých rýb alebo čerstvou cestovinou. Po pár rokoch moje kroky viedli do Viedne, kde som mal možnosť pracovať pod Petrom Duranským a vďaka fantastickej partii sme s chalanmi dokázali stíhať aj jeho enormné tempo.
Pracovali ste v michelinských reštauráciách v Dánsku či Nórsku. Ako ste sa sem dostali?
Po skúsenosti z Viedne som sa rozhodol odcestovať a začal som pracovať v nórskom butikovom hoteli. Už po pol roku som sa tu stal šéfkuchárom, avšak prešlo pár rokov a ja som cítil, že sa stále potrebujem niekam posunúť, tak som odoslal CV do najlepšej nórskej reštaurácie Maaemo*** v Oslo. Keďže som už v Nórsku pôsobil, mal som tamojšie personálne číslo, a tak bolo o niečo jednoduchšie dostať sa sem ako keby som išiel zo Slovenska. Absolvoval som 2-mesačnú stáž, kde som bol už od 1. dňa súčasťou kuchárskeho tímu a podieľal som sa aj na servise a nosení chodov hosťom. Po tejto stáži som opäť pracoval v hoteli a o 2 roky neskôr som sa rozhodol ísť do Kodanskej reštaurácie Noma*** (3x najlepšia reštaurácia sveta). Poznám ľudí, ktorým sa sem nepodarilo dostať, preto verím, že mne v tomto pomohla predošlá skúsenosť z Maaemo. V Nome to bol nezabudnuteľný zážitok, bolo to ako variť najvyššiu svetovú ligu.
Ako vyzerá bežný deň šéfkuchára v michelinskej reštaurácii?
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
