Stál pri vzniku dnes už legendárnej básnickej skupiny Osamelí bežci. Známa je aj jeho spolupráca s hudobníkom a skladateľom Dežom Ursinym. Dnes (30. júna) má Ivan Štrpka, básnik, esejista, prekladateľ a textár, 80 rokov.
V roku 1964 sa v Mladej tvorbe objavili dva manifesty Návrat anjelov a Prednosti trojnohých slávikov básnickej skupiny Osamelí bežci, pod ktoré sa spolu s Ivanom Laučíkom (1944 – 2004) a Petrom Repkom (1944) podpísal aj Ivan Štrpka. V manifestoch sa vyhranili voči vtedajším oficiálnym hodnotám, komunizmus označili za abstraktný pojem pre svoju generáciu, odmietli nielen tvorbu niektorých básnikov staršej generácie, ale aj zasahovanie ideológie do literatúry.
„Názov Osamelí bežci dokonale vyjadroval náš spoločný životný pocit aj potrebu slobodného pohybu. A všetci sme skutočne behali a premýšľali vlastným smerom. Osamelí bežci znamenajú vlastnú slobodu a nie samotu. Osamelým bežcom sa cítim aj dnes, ale vôbec nie som sám,“ uviedol Štrpka pre TASR. V Mladej tvorbe sa neskôr okrem manifestov objavili aj Štrpkove články O otvorenej básni (1967) a Predbáseň (1969), ktoré v hlbšej teoretickej rovine priblížili tvorivé postupy Osamelých bežcov. Ich aktivity však výrazne ovplyvnil nástup normalizácie po roku 1969.
Samotný Štrpka po svojom knižnom debute Krátke detstvo kopijníkov (1969) stihol ešte v roku 1971 vydať zbierku Tristan tára, po ktorej sa vynútene knižne odmlčal na desať rokov. Ivan Štrpka sa narodil 30. júna 1944 v Hlohovci. Po maturite na Jedenásťročnej škole v Seredi študoval v rokoch 1963 – 1969 slovenčinu a španielčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Už počas štúdia, ale aj po jeho skončení pracoval ako redaktor v redakcii Kultúrneho života a v Mladej tvorbe. V rokoch 1970 – 1971 pôsobil vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ a obdobie rokov 1971 – 1973 strávil vo vydavateľstve Tatran.
Od roku 1973 do polovice 80. rokov minulého storočia pracoval ako dramaturg v bratislavskej Československej televízii. V druhej polovici 80. rokov pôsobil ako zástupca šéfredaktora v časopise Mladé rozlety.
V rokoch 1990 – 1993 šéfoval Kultúrnemu životu. Najdlhšie (1999 – 2010) ako šéfredaktor pracoval v literárnom časopise Romboid.
„Ani presne neviem, ale bolo to čosi osobné, vnútorné a spontánne. Veď povinné základné školské vzdelanie som stihol preskákať v päťdesiatych rokoch násilia komunistickej diktatúry, cenzúry a povinného ´socrealizmu´. Bolo tu však aj priaznivé kultúrne rodinné prostredie, ďalej ma viedla zvedavosť a rastúci záujem o svety, ktoré mi nečakane otvárali iné a zase iné skvelé knihy, hlavne preložené, bez ohľadu na jazyk a krajinu pôvodu. Básnická kultúra utvára predsa univerzálny priestor svojich vlastných ľudských významov. K mojim prvým objavom patrili, okrem môjho uja Ivana Kupca, aj Guillaume Apollinaire, Georg Trakl, Rainer Maria Rilke, Boris Pasternak, dadaizmus, surrealizmus, T. S. Eliot či Ezra Pound a objavovanie pokračuje dodnes,“ opísal Štrpka svoju cestu k písaniu.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
