Nemeckému denníku WELT sa podarilo realizovať rozhovor so Slovákom, ktorého Ukrajinci zajali po tom, čo odišiel bojovať na front za ruskú stranu. Po čase ho však zajala ukrajinská strana. Vo väzení prehovoril o tom, ako ho Rusko zlákalo bojovať a aké sú podmienky na ruskej strane frontu.
Rozhovor prebiehal na neznámom mieste v Krematorsku v Doneckej oblasti na východe Ukrajiny. Zajatý má zaviazané oči a spútané ruky a doprevádzaný štyrmi členmi ukrajinskej tajnej služby, ktorí majú na sebe kukly s lebkami.
Muž sa posadí a predstaví sa ako 35-ročný Jurislaw D., občan Slovenska. Ide pravdepodobne o Jaroslava Galajčíka, o jeho pôsobení v ruskej armáde a zajatí sme už informovali. Galajčík v minulosti na Slovensku údajne spáchal brutálnu vraždu.
Ukrajinským bojovníkom sa vzdal 28. mája po tom, ako bola jeho pozícia zničená ukrajinskou paľbou.
Spolu s tromi ďalšími ruskými bojovníkmi sa márne snažili obsadiť ukrajinské pozície. „Bolo to peklo, najprv prišiel zásah ukrajinských mínometných striel a potom prišiel útok dronu,“ hovorí Slovák. „Skôr ako umrieť som si pomyslel, že bude lepšie utiecť a vzdať sa.“ Ukrajinskí vojaci mu následne poskytli jedlo a vodu.
Jaroslav je jedným z mnohých žoldnierov, ktorí sa rozhodli pridať k ruskej armáde pri jej pokuse o dobytie ukrajinského územia.
„Niektorí to robia pre peniaze, iní sú fanatickými podporovateľmi Ruska a Vladimíra Putina,“ vraví bývalý vodič kamióna. „Mne šlo iba o získanie ruského pasu.“ 29. januára preto podpísal ročnú zmluvu s ruským ministerstvom obrany.
Hrôzy ruských vojnových zločinov ho pritom neodradili. Otvorene priznáva, že v správach videl ako Rusko útočí na ukrajinské civilné ciele a ako ruskí vojaci mučia a vraždia nevinných ľudí. „Nikdy som sa nechcel pripojiť k armáde, išlo mi len o pas,“ tvrdí.
Do Ruska sa dostal ako turista. Jeho úspory, ktoré zarobil ako vodič kamióna vo viacerých európskych krajinách, sa mu však rýchlo minuli. V Rusku však chcel zostať, emigrovať na Sibír a žiť tam odrezaný od civilizácie.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
