Hudobník a skladateľ Marián Varga nazval Jara Filipa človekom hromadného výskytu. Toto jeho pomenovanie využil pre názov knihy o živote Filipa aj publicista a hudobník Marián Jaslovský. Vargove slová presne vystihli charakter a život Jara Filipa, ktorého „hromadné“ hudobné, skladateľské, herecké či moderátorské aktivity, by vystačili aj na niekoľko životov.
Od narodenia Jara Filipa, klaviristu, znalca moderných technológií, milovníka cigariet a ponocovania, uplynie dnes (22. júna) 75 rokov. Jaroslav Filip sa narodil 22. júna 1949 v Hontianskych Moravciach v učiteľskej rodine. Na klavíri, ktorý sa neskôr stal jedným z jeho vyjadrovacích prostriedkov, hrával od detstva. Po absolvovaní základnej umeleckej školy v Šahách, študoval na bratislavskom konzervatóriu. Mladý konzervatorista bol aj vďaka Radiu Luxembourg priaznivcom bigbítu a v Bratislave si rýchlo našiel kamarátov s podobným cítením, ktorým však venoval viac času ako štúdiu.
Na zásah rodičov prestúpil z bratislavského na žilinské konzervatórium. Po jeho skončení sa vrátil do Bratislavy na Vysokú školu múzických umení (VŠMU), kde študoval filmovú a televíznu dramaturgiu. V rokoch 1977 – 1980 pracoval ako redaktor Slovenského rozhlasu, neskôr ako dramaturg Poetického súboru Novej scény v Bratislave. Pôsobil aj v Trnavskom divadle pre deti a mládež, kde bol hercom, dramaturgom i režisérom.
Od polovice 70. rokov 20. storočia spolupracoval aj s ďalšími slovenskými divadlami. Prvú vážnejšiu hudobnú spoluprácu absolvoval so skupinou Blues Five Petra Lipu, s ktorou hral aj na pražskom bítovom festivale v roku 1969. V tomto roku sa začala aj jeho dlhoročná spolupráca s Dežom Ursinym, s ktorým ako invenčný hráč na klávesové nástroje spolupracoval na viacerých albumoch ako napríklad Pevnina detstva (1978), Nové mapy ticha (1979), Modrý vrch (1981), 4/4 (1983), Bez počasia (1984), Zelená (1986), Na ceste domov (1987), Momentky (1990), Do tla (1991), Ten istý tanec (1992) či Príbeh z roku 1994.
Od roku 1978 spolupracoval aj s dvojicou Milan Lasica a Július Satinský, s ktorými nahral legendárne albumy Bolo nás jedenásť (1981), S vetrom o preteky (1982), My (1987) a Sťahovaví vtáci (1990). S komickou dvojicou sa podieľal aj na divácky obľúbenom kabarete Ktosi je za dverami.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
