Keď v seriáli, ktorý človek niekoľko rokov sleduje, zomrie niektorá dôležitá postava, sú fanúšikovia logicky smutní. Podľa nového výskumu ale môže mať intenzita tohto smútku nečakanú silu a podobať sa tomu po skone niekoho blízkeho.
Deväť tisíc päťdesiat päť. To je počet epizód, ktoré mal austrálsky seriál Neighbours (Susedia) natáčaný od roku 1985 do roku 2022, píše portál ČT 24. Patrí do žánru, ktorému sa hovorí soap opera alebo mydlová opera (či telenovela) – teda nikdy nekončiaca séria vzťahových peripetií medzi stále sa meniacou skupinou postáv.
V Austrálii boli Susedia fenoménom, seriál sledovali milióny ľudí a naštartoval kariéru množstvu hviezd – začínala v ňom napríklad herečka a speváčka Kylie Minogue alebo herečka Margot Robbie. A práve tento seriál, respektíve jeho fanúšikov, si vybral austrálsky psychológ Adam Gerace pre výskum smútku a trúchlenia.
Našiel 1289 milovníkov tejto obľúbenej série a skúmal ich odozvu na smrť postáv v seriáli pomocou online dotazníkov. Podobných výskumov veľa nie je, a to napriek tomu, akú významnú časť života niektorí ľudia trávia s fiktívnymi seriálovými postavami.
Seriál sa vysielal dlhšiu dobu, než ľudia trávia s väčšinou skutočných priateľov. Diváci tak môžu cítiť nečakane veľkú stratu. Aby bolo možné získať lepšiu predstavu o jej type a intenzite, bol prieskum navrhnutý tak, aby meral mieru smútku a ďalších emócií a myšlienok nielen o seriáli, ale aj o jednotlivých postavách, ktoré v ňom boli stvárnené.
Dotazník tiež zisťoval, do akej miery sa ľudia zmierili s tým, že seriál skutočne skončil alebo ako veľmi ich trápila strata postáv. A nakoniec sa pýtal, či diváci cítia vďačnosť voči tým, ktorí sa podieľali na jeho výrobe.
Pri skúmaní reakcií Gerace zistil, že veľa divákov naozaj cíti emocionálny stav, ktorému sa hovorí smútenie. Len ťažko sa zmierujú s tým, keď ich obľúbené postavy náhle odišli. A ešte silnejšie to bolo, keď seriál pred dvoma rokmi skončil úplne.
Psychológ sa tiež domnieva, že tieto pocity boli intenzívnejšie u ľudí, ktorí si k postavám vytvorili vzťah, ktorý označuje za parasociálne. Teda taký, keď považovali fiktívne postavy za svojho druhu priateľov alebo aspoň za rozšírenú súčasť svojej sociálnej skupiny.
Vedec si preto myslí, že reakcie divákov naznačujú, že prežívali podobný zármutok ako pri strate skutočného partnera, priateľa alebo inej blízkej osoby. Výsledky sú podľa neho dôležité, a vo výskume by sa malo pokračovať predovšetkým preto, že v súčasnej spoločnosti žijú najmä seniori stále osamelejším a izolovaným spôsobom, keď im práve televízni hrdinovia nahrádzajú skutočných blízkych. Tento fenomén ale nie je dostatočne preskúmaný, takže sa nevie, ako sa zmeny dejových liniek môžu prejavovať na duševnom zdraví seniorov.
