Extrémne teploty, vysoká nadmorská výška aj hlbiny mora. Náš organizmus má fascinujúce mechanizmy, ako sa vysporiadať s náročnými podmienkami. K čomu v ňom dochádza, keď sa na jeden nádych ponoríme hlboko pod hladinu?
Freediveri sú potápači, ktorí plávajú v extrémnych hĺbkach pod vodou bez dýchacieho prístroja. Tí najlepší dokážu zadržať dych na mimoriadne dlhú dobu – rekord žien je deväť minút, u mužov ten doteraz najlepšie vydržal nedýchať necelých 12 minút.
Keď sa pozriete na záťaž, ktorú tento šport kladie na ľudské telo, zdá sa byť takmer nemožné, že by sa niekto mohol potápať do takých veľkých hĺbok a na taký dlhý čas – a napriek tomu sa to deje. Vďaka vedcom vieme prečo.
Ale než si to vysvetlíme, skúste zadržať dych. Na päť sekúnd. Jednoduché? Nadýchnite sa tentoraz zhlboka a dĺžku zadržania dychu zdvojnásobte alebo strojnásobte. Možno ste pociťovali nutkanie nadýchnuť sa za 10 alebo 15 sekúnd. V tom čase sa väčšina ľudí začne cítiť nepríjemne.
V skutočnosti to ale nie je preto, že by vám dochádzal kyslík. V tele sa len hromadí oxid uhličitý, a to signalizuje vášmu mozgu, že sa ho musí výdychom zbaviť .
Nedovoliť mozgu panikáriť
Každá činnosť nášho tela spotrebováva kyslík a produkuje CO₂ ako odpadový produkt. Keď dýchate, naberáte vzduch do pľúc, takže vaše telo môže prijímať čerstvý kyslík do krvi. Zároveň odvádza oxid uhličitý späť do pľúc, takže ho môžete vydýchnuť. Keď prestanete dýchať, hoci len na pár sekúnd, množstvo kyslíka sa začne znižovať a hladina CO₂ sa zvyšuje, ako sa hromadí v krvi. Ak sa vaša hladina kyslíka zníži príliš, stratíte vedomie.
Náš mozog nedokáže dostatočne dobre signalizovať nedostatok kyslíka. Vie ale reagovať na zvyšujúce sa množstvo CO₂ a vysiela signály do tela, aby dýchalo (alebo dýchalo viac), a tým sa ho zbavilo.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
