Prieskum portálu Adventourely skúmal pocit bezpečia, ktorý ľudia zažívajú, keď sa ocitnú sami na nočnej ulici v rôznych krajinách.
Prieskum sa snažil zmerať na to, ako bezpečne sa ľudia cítia vo svojom prostredí, pričom uznáva, že tieto pocity nemusia vždy zodpovedať skutočným štatistikám kriminality. Vplyvy, ako je prítomnosť nebezpečnej divočiny alebo urbanistický dizajn, môžu ovplyvniť vnímanie bezpečia.
Respondenti hodnotili pocit bezpečia na škále od 0 (veľmi málo bezpečné) po 100 (veľmi bezpečné). Výsledky ponúkajú cenné poznatky o celkovom pocite bezpečia v krajinách, ako je Česká republika, Chorvátsko, ale aj Slovensko.
Okrem toho faktory ako nedostatočné nahlasovanie trestných činov alebo znížená dôvera v presadzovanie práva môžu skresliť vzťah medzi skutočnou mierou kriminality a vnímanou bezpečnosťou.
Pokiaľ ide o vnímanú bezpečnosť, do prvej päťky krajín patrí Chorvátsko, Slovinsko, Island, Estónsko a Česká republika. Chorvátsko vedie s pozoruhodnou mierou bezpečnosti 75,21, tesne za ním nasleduje Slovinsko so 74,38.
Tretí je Island so 71,83, zatiaľ čo prvú päťku dopĺňa Estónsko a Česká republika s mierami 69,46 a 68,91. Tieto hodnotenia poukazujú na silný pocit bezpečia v týchto krajinách.
Slovensko sa nedostalo do prvej päťky a dokonca ani desiatky. Celkovo sa v rebríčku umiestnilo na 12. mieste so skóre 64,45. Umiestnilo sa tak vyššie, ako napríklad Rakúsko so skóre 63,19, Maďarsko s 61,46 či Poľsko s 59,25, píše o podrobnejších výsledkov portál topky.sk.
Naopak, na konci zoznamu je Francúzsko s mierou bezpečnosti 35,28, za ním nasleduje Belgicko s mierou 40,88. Bielorusko je tretie od konca s kurzom 41,05 a Spojené kráľovstvo a Švédsko končia spodnú päťku s kurzom 42,26 a 43,4.
Prekvapivo krajiny ako Francúzsko, Spojené kráľovstvo a Švédsko, známe svojou ekonomickou prosperitou a stabilným sociálno-politickým zázemím, hlásia nižšiu bezpečnosť. To môže naznačovať rozdiel medzi skutočnou a vnímanou úrovňou bezpečnosti alebo odrážať hlbšie spoločenské problémy ovplyvňujúce verejnú bezpečnosť.
