Rebríček najbohatších krajín sveta: Slovensko sa umiestnilo vysoko, no predbehli nás Česi, Maďari aj Poliaci

Reklama
Ilustračná fotografia (Zdroj: Freepik)

Magazín Global Finance zverejnil tohtoročný rebríček najbohatších krajín sveta podľa hrubého domáceho produktu (HDP) na obyvateľa. Polovicu top 10-ky najbohatších štátov prekvapivo obsadili malé európske ekonomiky, Slovensko sa ocitlo v hornej polovici rebríčka. 

Mnohé z najbohatších krajín sveta sú zároveň tie najmenšie: pandémia, globálne ekonomické spomalenie a geopolitické nepokoje sotva narušili ich obrovské bohatstvo, píše Global Fiance.

Čo si ľudia myslia, keď je reč o najbohatších krajinách sveta? A čo sa im vybaví, keď pomyslia na najmenšie krajiny sveta? Mnohí by boli pravdepodobne prekvapení, keby zistili, že mnohé z najbohatších krajín planéty patria aj medzi tie najmenšie.

Niektoré veľmi malé a veľmi bohaté krajiny ako San Maríno, Luxembursko, Švajčiarsko a Singapur ťažia zo sofistikovaných finančných sektorov a daňových režimov, ktoré priťahujú zahraničné investície, profesionálny talent a veľké bankové vklady. Iné ako Katar a Spojené arabské emiráty majú veľké zásoby uhľovodíkov alebo iných lukratívnych prírodných zdrojov.

Trblietavé kasína a hordy turistov sú dobré aj pre podnikanie: Ázijský raj pre hazardné hry Macao zostáva jedným z najbohatších štátov na svete, napriek tomu, že prežil takmer tri roky cestovných obmedzení súvisiacich s pandémiou.

Čo však myslíme, keď hovoríme, že krajina je „bohatá“, najmä v ére rastúcej nerovnosti príjmov medzi superbohatými a všetkými ostatnými? Zatiaľ čo hrubý domáci produkt (HDP) meria hodnotu všetkých tovarov a služieb vyrobených v krajine, vydelenie tohto výstupu počtom obyvateľov na plný úväzok je lepší spôsob, ako určiť, aké bohaté alebo chudobné je obyvateľstvo jednej krajiny v porovnaní s inou.

Dôvod, prečo sa „bohatý“ často rovná „malý“, je potom jasný: ekonomiky týchto krajín sú neúmerne veľké v porovnaní s ich malým počtom obyvateľov.

Presnejší obraz o priemernej životnej úrovni krajiny však môžeme získať len pri zohľadnení miery inflácie a nákladov na miestne tovary a služby: výsledné číslo je to, čo sa nazýva parita kúpnej sily (PPP), často vyjadrená v medzinárodných dolárov, aby bolo možné porovnávať medzi rôznymi krajinami.

(Článok pokračuje na ďalšej strane)

1 2 3
Ďakujeme, že nás čítate.

Ak máte zaujímavé nápady na témy, o ktorých by sme mohli písať alebo ste našli v článku chyby, neváhajte nás kontaktovať na [javascript protected email address]

Ficova IV. vláda
Zo zahraničia
Z domova
Kultúra a showbiznis
Ekonomika a biznis
Šport
TV Spark
Najčítanejšie