Miest a krajín, ktoré chcú od svojich návštevníkoch zaplatiť zvláštnu turistickú daň, pomaly pribúda. Či majú poplatky navyše (ne)prospešný vplyv na ich ekonomiku, však zatiaľ nemožno jednoznačne určiť.
Benátky v apríli tohto roku odštartovali experiment, v rámci ktorého jednodňovým návštevníkom mesta účtujú poplatok päť eur. Pokus potrvá asi do polovice júla, týka sa len tých najrušnejších dní a mestu má pomôcť lepšie zvládať milióny turistov, ktorí mesto každoročne navštívia.
Hlavným problémom pritom ani tak nie sú jednodenní turisti ako takí, ale fakt, že ľudia síce využívajú tamojšie zdroje, ale len málo finančne prispievajú naspäť.
Keď sa daň v talianskej destinácii zaviedla, došlo dokonca aj na menšie protesty. Benátky pritom zďaleka nie sú prvým mestom, ktoré sa pre podobný krok rozhodlo, a vo svete podľa textu zverejnenom na webe The Conversation existuje viac ako 60 destinácií, kde je turistický poplatok už zavedený.
Ide o rôzne druhy daní – od celoštátnej dane na Islande až po dane rôznych miest v USA, pričom niektoré z nich sú zavedené už desiatky rokov. Treba však podotknúť, že kým udrela pandémia covidu-19, bol to až rok 2020, ktorý si vyslúžil nálepku „roku turistickej dane“.
Obavy o turizmus
Zavedenie turistických poplatkov bolo často kontroverzným krokom a objavovali sa obavy z možných dopadov na cestovný ruch. Odpoveď na otázky tohto typu ale zďaleka nie je jednoduchá.
Niektoré štúdie totiž naznačujú, že dané poplatky bránia medzinárodnému cestovnému ruchu napríklad na Baleárskych ostrovoch či Maledivách a že môžu odrádzať od účasti na domácom cestovnom ruchu. Naopak v Barcelone počet návštevníkov trvalo rastie a počet hotelových hostí sa zvýšil zo 7,1 milióna v roku 2013 na 9,5 milióna v roku 2019.
Podobné kontrastné príbehy rozprávajú aj štúdie z ďalších kútov sveta.
Dôležitým aspektom celej veci je napríklad aj to, ako sú vlastne vybrané peniaze použité, čo je napokon aj téma, ktorej sa venoval aj The Conversation. Podrobnejšie sa jeho odborníci zamerali na sedem rôznych destinácií, v ktorých sa turistické dane vyberajú.
„Vo väčšine miest sa príjmy z dane z cestovného ruchu používali na financovanie marketingu a budovania značky – investovali sa teda priamo do podpory cestovného ruchu,“ uvádza autori k výsledkom svojho vyšetrovania. „Príjmy sa tiež bežne používali na financovanie turistickej infraštruktúry – od verejných toaliet a peších či cyklistických chodníkov až po miliardové kongresové centrum v Orange County na Floride.“
Priveľa turistov
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
