Keď sa slony medzi sebou zdravia, robia to s nadšením. Podľa nového výskumu majú tieto gestá nečakane zložitú povahu a možno pomáhajú aj v rozpoznávaní spoločenských rolí, informuje portál ČT 24.
Slony patria podľa mnohých výskumov medzi najmúdrejšie zvieratá na svete. Odhaduje sa, že sa inteligenciou radí hneď za primátov po boku delfínov. Vedcov preto zaujíma, ako medzi sebou slony komunikujú. Tentokrát sa za nimi vydali do Zimbabwe, kde celý mesiac v rezervácii Jafuta sledovali, ako sa tamojšie slony zdravia.
U niektorých ľudských skupín sú pri stretnutí dvoch známych typické zložité gestá – spojené s prepletením prstov, plácaním a až tanečnými pohybmi paží a tela. Výskumníci si všimli, že u slonov sa deje niečo podobné, aj u nich sú pozdravy dlhé a zložené z mnohých gest, informuje o štúdii portál ČT 24.
Slony na rozdiel od ľudí nemajú ako taký dominantný zmysel zrak – preto do pozdravu zapájajú signály pre viac zmyslov. Správanie počas pozdravov totiž okrem pohybov chobotu a uší tiež zahŕňalo močenie, defekáciu a vylučovanie potu v žľaze, ktorá vypúšťa pachy do vzduchu.
Vedci v štúdii tiež zistili, že typ správania sa líšil v závislosti od toho, či sa na seba obaja slony pozerali – väčšina sa častejšie zapájala do gest, keď vedela, že sa na nich druhý slon pozerá. A aby upútali pozornosť tých, ktorí si ich nevšimli, zapojili aj mávanie ušami, čo vytvára veľký hluk.
Prírodovedcom sa podarilo pozorovať 1014 pozdravov, ktoré sa prejavovali nejakými pohybmi tela a ďalších 268, kedy sa chobotnatci zdravili pomocou hlasových prejavov. Ukázalo sa, že slony kladú na vzájomné pozdravy veľký dôraz. Keď sa stretnú dvaja jedinci, ktorí sa dlhšiu dobu nevideli, obaja sa správajú tak, akoby prežívali silné emócie a prejavujú to výraznými gestami.
Medzi tieto gestá patrilo najčastejšie plákanie chobotom alebo jeho používanie k dotykom. Ďalšími silnými signálmi bolo mávanie ušami a ich rozťahovanie. Hlasové prejavy slonov pri pozdravoch najčastejšie pripomínali hučanie alebo dunenie.
Vedci tvrdia, že gestá i vokalizácia používané slony sú zrejme súčasťou zložitého komunikačného systému, ktorý veda zatiaľ dostatočne nepopísala a nepozná ho. Budú ho sledovať ďalej a budú sa snažiť aj tento systém lepšie rozlúštiť a interpretovať. Dúfajú, že tak pochopia lepšie nielen „slončinu“, ale aj pravidlá spoločenského usporiadania týchto tvorov. To by mohlo v praxi pomôcť napríklad v lepšej starostlivosti o tieto ohrozené zvieratá.
