Lepru prenášali ľudia a veveričky v stredovekom Anglicku. Zistenia podporujú teóriu, že obchod s kožušinami mohol zohrávať úlohu pri šírení tejto choroby. Uvádza to štúdia, o ktorej informoval denník The Guardian.
Lepra je jedno z najstarších infekčných ochorení zaznamenaných u ľudí, ktoré zvyčajne spôsobuje baktéria Mycobacterium leprae. Väčšina dnešných prípadov sa vyskytuje v juhovýchodnej Ázii a dá sa liečiť antibiotikami. V stredovekom Anglicku bolo toto ochorenie, známe aj ako lepra a v súčasnosti známejšie ako Hansenova choroba, bežné a spôsobovalo nevoľnosť a znetvorenie u bohatých aj chudobných.
Predchádzajúci výskum odhalil, že ľudia v stredovekom Anglicku, Dánsku a Švédsku mali podobný kmeň lepry, aký sa dnes vyskytuje u bežných veveričiek v južnom Anglicku. Podľa jednej z teórií mohol k rozšíreniu choroby prispieť obchod s veveričími kožami dovezenými z vikingskej Škandinávie.
Genetická analýza teraz odhalila, že veveričky v stredovekom Anglicku trpeli veľmi podobným kmeňom choroby ako ľudia žijúci v tom čase.
„Je to prvýkrát, čo sme našli zvieracieho hostiteľa malomocenstva v archeologickej lokalite, čo je naozaj vzrušujúce,“ povedala spoluautorka Sarah Inskipová z univerzity v anglickom Leicesteri. V štúdii spolu s kolegami opisuje, ako skúmali kmene Hansenovej choroby nájdené vo vzorkách troch ľudí, ktorí žili vo Winchesteri pred 900 až 600 rokmi, ako aj vo vzorke veveričky, ktorej kosti objavili v kožušinovej jame spred približne 1 000 až 900 rokov.
Tím sa zameral na Winchester, pretože v stredoveku to bolo dôležité mesto s nemocnicou pre malomocných a nespočetnými kožiarskymi dielňami, ktoré vyrábali a predávali kožušinové odevy. Vedci extrahovali a analyzovali DNA zo vzoriek a zistili, že všetky mali veľmi podobný kmeň malomocenstva.
„V skutočnosti sú kmene nájdené v ľudských a veveričích pozostatkoch z Winchestru príbuznejšie ako kmeň, ktorý je v stredovekých veveričkách, a kmeň, ktorý je v moderných veveričkách,“ povedal Inskip.
Podľa tímu výsledky naznačujú, že došlo k prenosu medzi ľuďmi a veveričkami. Zistenia sú však založené len na niekoľkých vzorkách a nedokážu objasniť, či sa ľudia pôvodne nakazili leprou od veveričiek alebo naopak.
Existuje viacero možností, ako mohlo dôjsť k prenosu. Okrem obchodu s kožušinami mohol byť príčinou aj chov veveričiek ako domácich zvierat. „Oba mechanizmy sú možné. A navzájom sa nevylučujú,“ povedal Inskip.
Inskip povedal, že štúdia má dôsledky aj pre ľudí, ktorí dnes trpia leprou. „Možno by sme sa mali ísť pozrieť na zvieratá, ktoré sú v okolí týchto komunít,“ povedala a dodala, že by mohli prenášať chorobu.