Úbytok supov v Indii, Iráne a Pakistane čím ďalej tým viac znemožňuje vykonávanie tradičných zoroastrických pohrebných obradov. Pársovia, ako sa vyznávači zoroastrizmu nazývajú, supy totiž potrebujú na obratiu mäsa z kostí ich zosnulých. Tento rituál vykonávajú, aby „neznečistili“ Zem.
Pársovia už tisícročia umiestňujú svojich mŕtvych do budov zvaných dakhma (veža ticha). Tie sú postavené tak, aby telá mŕtvych nekontaminovali posvätné elementy zem, oheň a vodu, píše portál novinky.cz. Na týchto vežiach sa telá rozkladajú a „mrchožrúti“ požierajú mäso z ich kostí. Až keď sú kosti zosnulých po roku vybielené slnkom a vetrom, sú pozbierané a umiestnené do kostnice v strede veže. Rozklad tela sa ďalej urýchľuje vápnom, ktoré je potom spolu s dažďovou vodou filtrované cez uhlie a piesok, a následne vyplavené do mora.
Tento prastarý rituál je dnes však v ohrození kvôli zníženiu populácie supov v oblasti, píše denník The Guardian. „Už nie sme schopní napĺňať naše tradície,“ povedal osemdesiatnik Hoshang Kapadia z Karáčí, podľa ktorého je podstatou rituálu „menej brať a viac dávať“. „Stratili sme náš spôsob života, našu kultúru.“
V Karáčí postavenom na riečnom ekosystéme delty rieky Indus žije medzi 20 miliónmi obyvateľov len 800 Pársov. V meste zostávajú už len dve veže ticha a obe sú takmer nefunkčné. „Masívne urbanizácie a environmentálne zmeny v Karáčí nás prinútili k znovuzváženiu našich pohrebných obradov, pretože dakhmy boli väčšinou stavané na kopcoch ďaleko od mestských oblastí,“ uviedla ďalšia obyvateľka Karáčí Shirin.
Tá vysvetlila aj skutočnú podstatu zapojenia supov do tohto obradu. „Verí sa, že supovo mystické oko pomáha duši v kozmickom prechode, a ponúknutie svojho zosnulého tela týmto vtákom je považované za ultimátny čin štedrosti oddaného zoroastristami. Naša tradícia umiera. Naša kultúra zomiera v dobe zväčšujúcej sa environmentálnej zmeny.“
Na rozdiel od mnohých požieračov zdochlín je sup klasifikovaný ako „mrchožrút z nutnosti“. To znamená, že si nevyberá medzi predátorstvom a jedením zdochliny, ako sa mu to hodí, ale je úplne závislý na vyhľadaní ostatkov uhynutých zvierat. V posledných dekádach potom tieto vtáky na indickom subkontinente umierajú vo veľkom, obzvlášť kvôli nepriamej otrave protizápalovou látkou diclofenac podávanou dobytku.
Požitie tejto látky spolu s mäsom uhynutého dobytka spôsobuje supom bolestivé opuchy a zápaly, a nakoniec aj úmrtie spôsobené zlyhaním obličiek. Už do roku 2007 preto podľa prieskumov z Indie a okolitých oblastí zmizlo 97 % zástupcov troch najvýznamnejších druhov supov. India, Pakistan aj Nepál už kvôli tomu užívanie diclofenacu zakázali a v Indii dochádza aj k vypúšťaniu v zajatí narodených supov do prírody.
Indickí Pársovia teraz skúšajú nové postupy ako správanie supov v zajatí alebo užívanie „solárnych koncentrátorov“ na urýchlenie rozkladu tiel. Tieto koncentrátory však fungujú len za jasného počasia, a tak sa mnohí uchyľujú k iným spôsobom pohrebu. „Pársovia sú v Karáčí nútení využívať alternatívne metódy ako kremáciu alebo pohreb na vyznačených párskych cintorínoch,“ povedal Kapadia.
