Spojené štáty rokujú s blízkymi partnermi o poskytnutí pomoci Ukrajine vo výške 50 miliárd dolárov. Tieto peniaze by potom boli splácané z neočakávaných ziskov zo štátnych ruských aktív mrazených prevažne v Európe, z ktorých plynú úroky. Uviedla to agentúra Bloomberg s odvolaním sa na zdroje, podľa ktorých sa o pláne diskutuje v rámci skupiny G7 a USA sa usilujú o uzavretie dohody na júnovom stretnutí skupiny v Taliansku.
Plán signalizuje silnú podporu zo strany Washingtonu a obnoví tlak na Európsku úniu, aby upustila od svojich námietok proti využitiu mrazených ruských aktív, píše portál idnes.cz. Podľa zdrojov sú však rokovania na túto tému ťažké a dokončenie dohody tak môže trvať ešte niekoľko mesiacov. Hovorcovia amerického ministerstva financií a Rady pre národnú bezpečnosť Bieleho domu sa k téme odmietli vyjadriť. Americká ministerka financií Janet Yellenová na otázku ohľadom tohto typu návrhu, kedy by USA alebo časť krajín G7 poskytli peniaze na pomoc, ktorú by potom EÚ splácala zo mrazených aktív, odpovedala, že „o tom diskutujeme“.
Väčšina európskych krajín sa postavila proti priamej konfiškácii ruských aktív a bola skeptická k návrhom, pri ktorých sa obáva, že by ohrozili stabilitu eura alebo región vystavili ruskej odvete. Najnovšia snaha USA sa podľa zdrojov obmedzuje na nájdenie spôsobu, ako poskytnúť Ukrajine čo najväčšiu podporu rýchlo a nie po menších čiastkach lepšou mobilizáciou ziskov zo mrazených aktív, uviedol Bloomberg.
Krajiny G7 v reakcii na inváziu Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 zmrazili aktíva ruskej centrálnej banky za zhruba 280 miliárd USD. Väčšina je držaná v Európe prostredníctvom belgickej spoločnosti Euroclear. Ten má v držbe aktíva za zhruba 159 miliárd eur. Od minulého roka čistý zisk z týchto aktív predstavoval zhruba 3,9 miliardy eur.
Do roku 2028 by sa hodnota týchto aktív v držbe Euroclear mohla rozrásť až na 190 miliárd eur. Ročne by zisk z nich mohol predstavovať zhruba päť miliárd eur.
Hlavným bodom návrhu USA je preniesť tieto zisky do budúcnosti, aby sa zvýšila čiastka podpory, ktorú Ukrajina v najbližšej dobe dostane. Výška pomoci bude závisieť od prípadnej dohody o čase splácania a od toho, ako dlho budú aktíva zmrazené, aby mohli slúžiť na splácanie dlhu. Podľa iného variantu je tiež možné, že by spojenci vydali dlhopisy prostredníctvom účelovo zriadenej spoločnosti, ktoré by sa potom splácali zo ziskov mrazených aktív.
Jednou z nevyriešených otázok je, kto by poskytol záruky, že prostriedky budú splatené, ak sa ruské aktíva uvoľnia. Toto riziko je ale považované za nízke, pretože krajiny G7 sa zaviazali pokračovať v blokovaní peňazí, kým Rusko nebude súhlasiť s platbou na povojnovú obnovu Ukrajiny.
