Ruské vojenské súdy prešetrujú 7300 prípadov podozrenia z dezercie od prvého vyhlásenia čiastočnej mobilizácie. Podľa aktuálnej bilancie, o ktorej informovalo ruské nezávislé médium Mediazona, by sa tak len za posledný rok zvýšil počet dezertérov šesťnásobne. Putinov režim pritom opakovane hovorí o jednote a ochote položiť život počas agresie na Ukrajine.
Údajní dezertéri zo strachu svoje pravé mená neuvádzajú, pred kamerou potom schovávajú svoje tváre. Vymaniť sa z vojny pre mnohých vraj znamená klesnúť na pokraj zúfalstva. Jeden z ruských vojakov sa nechal od svojho kolegu v zbrani streliť do nohy, aby do vojnového konfliktu nemusel, informuje v reportáži portál ČT 24.
„Žartujem o tom, že som si sám dal život. Čo to znamená? Keď žena dáva nový život, pociťuje silnú bolesť. Aj ja sám som sa skrze veľmi silnú bolesť znova narodil,“ hovorí jeden vojakov, ktorý sa vyhol vojenskej povinnosti. Po začiatku ruskej agresie na Ukrajine bol súčasťou kolóny, ktorá mierila na Kyjev. V apríli 2022 – teda dva mesiace po vpáde ruských vojsk – prišiel rozkaz stiahnuť sa späť za hranicu. Počas jedného dňa vraj prišiel o sedemdesiat svojich spolubojovníkov.
V armáde strávil roky, teraz však musel svoje ocenenia za službu v Sýrii a na Ukrajine – spolu so svojimi vecami – premiestniť do prázdneho bytu v kazašskej Astane.
Zo zákopov podľa ruských dezertérov vedú iba dve cesty – buď zomrieť, alebo sa zraniť. Vo vlasti hrozí týmto mužom až desať rokov za mrežami. Aj preto sa uchýlil k možnosti zahraničného azylu, oficiálne ho však získa iba zlomok ľudí. O azyl tento vojak žiadal vo Francúzsku, v Spojených štátoch aj Nemecku. Zatiaľ bez odpovede.
„Veď by to bolo ekonomicky oveľa výhodnejšie poskytnúť azyl zdravému, mladému mužovi, ktorý môže pracovať, než zásobovať Ukrajinu zbraňami,“ tvrdí. Najväčšia vlna dezercií z ruskej armády prišla po vyhlásení čiastočnej mobilizácie v septembri roku 2022. Mnohí vtedy utekali do Gruzínska či Kazachstanu, kam zamieril aj Farhad Ziganšin.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
