Chaos, stres a panika sprevádzali útok medveďa v centre mesta. Ľudia v panike a strachu o svoj život utekali. Prehovorili obete, ktoré sa so šelmou stretli tvárou v tvár. Kričali a kopali, aby sa dostali z pazúrov šelmy.
Pred pár dňami sa v Liptovskom Mikuláši po uliciach pohyboval statný medveď. Ľudia zo strachu o svoj život kričali a utekali. Niektorí však to šťastie ukryť sa pred šelmou nemali a ocitli sa jej tvárou v tvár. Novému času sa podarilo získať detaily o útoku medveďa priamo od obetí.
Jednou z nich bol vedúci dopravy na poľnohospodárskom družstve Filip, ktorého šelma napadla priamo pred očami jeho synom.
„Sadli sme na bicykle, ja na normálny, syn na elektrický. Zrazu mi povedal: „Tati, medveď ! Vôbec mi nenapadlo, že to je naozaj, my sa často doberáme. No vzápätí som ležal na zemi zoči-voči šelme. Bol to šok a aj poriadna rana. Medveď do mňa zozadu vrazil a syn mal toľko duchaprítomnosti, že bicyklom odišiel bokom z chodníka, ale neušiel. Medveď sa nejak zamotal do môjho bicykla. Ja som ho kopal, strašne som kričal, doteraz ma z toho bolí hrdlo, a on sa snažil dostať preč. Vtedy ma zrejme pazúrmi zadrapol do tváre a pohrýzol ma na boku a na bruchu. Ostatné zranenia mám po páde z bicykla a vyvrtnutý členok, ako som ho kopal,” poznamenal muž, ktorému sa útok medveďa podarilo prežiť.
Strach má najmä o svojho malého syna, ktorý bude mať celý život traumu. „Keď sme sa vzájomne od seba odtrhli, medveď utekal preč. Skočil do Váhu a utekal smerom na Iľanovo. Nevedel som, koho a čo mám skôr ratovať, syn plakal, bol vystrašený, ja zakrvavený. Bude to asi dlhá cesta, kým sa z toho dostane, moje rany sa zahoja, no jeho detská dušička sa s tým musí nejako popasovať,” dodal.
Ďalším napadnutým bol 72-ročný dôchodca Ján, ktorému medveď schmatol hlavu. „Nemal som ani dve sekundy na reakciu, vyšiel som na cestu a stál odo mňa dva metre ďaleko. Prv, než som si stihol uvedomiť, čo sa deje, vyrútil sa hneď na mňa. Zachytil som sa o kandeláber, spadol som a on ma silou chmatol za hlavu, za vlasy, ležal som na zemi a krútil som sa. Nemyslel som na nič, ani či prežijem, ani či neprežijem, iba som ležal a krútil som sa. Mám zošitú hlavu, 6 štichov, nechcem, aby ma ani niekto takto videl. Museli mi pichnúť injekciu proti bolesti aj besnote,“ vraví zlomeným hlasom Ján.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
