Rusko dalo jasne najavo, že históriu svojej krajiny považuje za jednu z hlavných priorít. Týka sa to aj sovietskych pamätníkov v bývalých európskych krajinách, ktoré patrili v minulosti do Zväzu sovietskych socialistických republík. Mnohé sa totiž rozhodli úplne dištancovať od spoločnej histórie s Ruskou federáciou.
Ruská federácia spustila trestné stíhanie proti desiatkam politikov z piatich európskych krajín. Kremeľ tak spravil po tom ako zistil, že došlo k demolácií sovietskych pamätníkov. Zoznam stíhaných osôb bol uverejnený aj na ruskej sociálnej sieti Telegram. Sú medzi nimi aj dve české mená.
Českí starostovia
Účet SHOT na Telegrame sa zameral na konkrétne mená českých politikov. Spomína sa poslanec a bývalý starosta Prahy 6 Ondřej Kolář, ako aj jeho súčasný nástupca Jakub Stárek.
Tresty majú byť udelené za zničenie alebo poškodenie vojenských hrobov a pamätníkov tých, ktorí „zomreli pri obrane vlasti alebo jej záujmov a/alebo prispeli svojimi činmi k ruským vojenským úspechom ako na území Ruskej federácie, tak aj za jej hranicami“, uvádza sa v príspevku.
Priamo sa spomína pražský pamätník maršala Ivana Koneva na námestí Interbrigády v Bubenči, ktorý dal odstrániť vtedajší starosta Prahy 6 Ondřej Kolář. Rusko už vtedy označilo demoláciu za zločin, ktorý nezostane bez odozvy.
Pobaltské krajiny
Z pobaltských krajín sú na ruskom zozname súčasný minister vnútra Estónska Lauri Läänemets, predseda výboru pre obranu lotyšského parlamentu Juris Rancans, poslanec litovského parlamentu Povilas Urbši, či bývalý lotyšský minister hospodárstva Janis Vitenbergs. Stíhaným osobám na tomto zozname hrozí podľa ruského zákona až päť rokov za mrežami.
Kolář uviedol, že ho teší byť v dobrej spoločnosti. „Teší ma, že som v dobrej spoločnosti, a motivuje ma to do ďalšej práce,“ povedal. Bývalý starosta českej metropoly tak reagoval podobnou rétorikou, ako estónska premiérka Kaja Kallasová, na ktorú bol vydaný zatykač už minulý mesiac. Mala sa dopustiť „nepriateľských krokov voči historickej pamäti“.
Portál Nastojaščeje vremja pripomenul, že v novembri 2022 odporučila pracovná vládna skupina odstránenie alebo nahradenie 244 z 322 sovietskych pamätníkov v Estónsku. V rovnakej dobe šéf ruskej kriminálnej ústredne Alexander Bastrykin zadal vypracovanie správy o estónskych plánoch na demoláciu týchto pamätníkov.
Vyšetrovatelia mali predovšetkým posúdiť činnosť osôb zapojených do tejto iniciatívy z hľadiska ruského práva. Kallasová v reakcii uviedla, že sa ním nenechá umlčať a že ide o dôkaz, že robí správnu vec.
