Prenos z cicavca na cicavca nie je zatiaľ vedecky podložený. Odborníci sa však zhodujú na tom, že s najväčšou pravdepodobnosťou k prenosu naozaj dochádza. V dôsledku toho sa vedci obávajú ďalších nebezpečných mutácií.
Smrtiaci vírus vtáčej chrípky H5N1 sa od svojho príchodu do Južnej Ameriky v roku 2022 šíri medzi voľne žijúcimi vtákmi a morskými cicavcami intenzívnejšie ako kedykoľvek predtým. Podľa vedcov sa zvyšuje riziko, že sa stane väčšou hrozbou pre človeka.
Obavy vzbudzujú dôkazy, že sa choroba, ktorá predtým postihovala prevažne vtáctvo, zrejme šíri aj medzi cicavcami. Kmeň vtáčej chrípky H5N1 už má podľa agentúry na svedomí životy niekoľkých delfínov v Čile a Peru, približne 50 000 tuleňov a uškatcov na pobreží a najmenej pol milióna vtákov v celom regióne.
Na potvrdenie prenosu z cicavca na cicavce by vedci pravdepodobne potrebovali otestovať infekciu u živých zvierat. Kmeň sa však objavil u desiatok druhov vtákov, vrátane niektorých sťahovavých druhov, ktoré ho môžu šíriť mimo regiónu.
Situácia prinútila Panamerickú zdravotnícku organizáciu (PAHO) k zvolaniu odborníkov na stretnutie do Ria de Janeira. Skupina plánuje založiť prvú regionálnu komisiu na svete, ktorá by dohliadala na monitorovanie vtáčej chrípky a potrebné opatrenia, povedal agentúre jeden z predstaviteľov PAHO.
Od októbra 2022, kedy bol vírus prvýkrát detekovaný v Kolumbii, sa na kontinente objavili dva prípady nákazy u ľudí – v Ekvádore a Čile. V oboch prípadoch došlo k nákaze kontaktom s nakazeným vtáctvom. Hoci tieto osoby prežili, vtáčia chrípka H5N1 je pre človeka smrteľná zhruba v 60 percent prípadov na celom svete.
