Kedysi dávno na území dnešnej západnej Ukrajiny hladujúci človek chcel zjesť kus zdochliny. Zodvihol kameň a začal do nej mlátiť, až kým sa mu nepodarilo odlomiť kúsok, čím konečne dostal vytúžené občerstvenie. Taká bola technológia v dobách paleolitu. Tento kameň bol pochovaný a zabudnutý, kým ho v 80. rokoch neodkryla skupina mladých ľudí pracujúcich pre archeológa menom VN Gladilin. Okamžite vedeli, že je to najprimitívnejšie ľudské náradie, aké kedy videli, no nedokázali zistiť jeho presný vek.
Praveké kamenné nástroje nájdené na západe Ukrajiny sú zrejme najstarším známym dôkazom prítomnosti človeka v Európe, uvádza nová štúdia publikovaná v odbornom žurnále Nature. Informovala o tom agentúra AP.
Štiepané kamene, zámerne vyrobené zo sopečnej horniny, boli vyťažené z lomu v Koroleve v 70. rokoch 20. storočia. Archeológovia použili nové metódy na datovanie vrstiev sedimentárnych hornín obklopujúcich nástroje.
Vek nástrojov stanovili na základe analýzy sedimentárnych hornín, v ktorých sa nachádzali, na približne 1,4 milióna rokov. Zistili, že najstaršie nástroje tohto typu pochádzajú z východu Afriky z obdobia pred približne 2,8 milióna rokov, uviedol Rick Potts zo Smithsonovho inštitútu v USA. Nástroje zo štiepaného kameňa zrejme používali na rezanie mäsa a vypracovávanie zvieracích kožušín.
„Ide o najstarší datovaný dôkaz prítomnosti akéhokoľvek druhu človeka v Európe,“ povedal geofyzik a spoluautor štúdie Mads Faurschou Knudsen z Aarhuskej univerzity v Dánsku.
Povedal, že nie je isté, ktorí raní ľudskí predkovia vyrobili nástroje, ale možno to bol Homo erectus, prvý druh, ktorý chodil vzpriamene a ovládal používanie ohňa.
„Nemáme fosílne pozostatky, takže si nemôžeme byť istí,“ dodáva archeológ a spoluautor štúdie Roman Garba z Ústavu jadrovej fyziky Českej akadémie vied.
Ukrajinský nález je podľa vedcov dôležitý
Ukrajinský nález je podľa vedcov dôležitý, pretože je najstarším nálezom tak ďaleko na severe. Naznačuje to, že raní predkovia ľudí putujúci z Afriky dokázali vďaka nástrojom prežiť v rôznom prostredí.
„Najstarší ľudia s touto technológiou starých kamenných nástrojov boli schopní kolonizovať všade od teplej Ibérie (Španielsko) po Ukrajinu, kde je aspoň sezónne veľmi chladno – to je úžasná úroveň prispôsobivosti,“ povedal Potts.
Doteraz sa za najstaršie obývané miesto Európy považovala lokalita Atapuerca v Španielsku. Dôkazy o jej obývaní však siahajú do obdobia o približne 200- až 300-tisíc rokov neskôr.
Rádiologická analýza nálezu z Koroleva podľa výskumníkov vypĺňa veľkú priestorovú medzeru medzi nálezmi v Španielsku a na nálezisku Dmanisi v Gruzínsku.
Zároveň tiež podporuje teóriu, podľa ktorej raní hominidi kolonizovali Európu v smere z východu až juhovýchodu na západ až severozápad.
