Vladimir Putin nechce vojnu s NATO, pretože vie, že by Rusko prehralo. A to rýchlo. Uviedol to náčelník britského generálneho štábu, admirál Tony Radakin. Podľa neho je NATO mnohonásobne silnejšie, má viac lietadiel aj lodí. Rusko navyše ukázalo svoju vojenskú neschopnosť na Ukrajine, kde zápasí s výraznými stratami.
Podľa náčelníka britského generálneho štábu sa teraz Rusko na Ukrajine nachádza v ťažkej situácii. Tú navyše ešte zhoršilo posilnenie NATO o Fínsko aj Švédsko, ktorého vstup do Aliancie po dlhých prieťažiach schválil maďarský parlament.
„Nehovorím, že Rusko nie je nebezpečné. Preukázalo to svojou agresivitou na domácej i medzinárodnej scéne,“ uviedol Radakin vo svojom prejave na obrannej konferencii organizovanej think-tankom Chatham House. „Ale zároveň je tiež podstatne menej schopné, než sme po jeho katastrofálnej nezákonnej invázii na Ukrajinu predpokladali. A po vstupe Fínska a Švédska do NATO čelia ešte silnejšej zvieracej kazajke.“
„Obe tézy sú pravdivé a môžu existovať súčasne: Rusko, ktoré je nebezpečnejšie a menej schopné, než sme si mysleli,“ dodáva. Ak by sa Rusko rozhodlo na NATO zaútočiť, čelilo by „drvivej reakcii“.
Bojové letectvo NATO prevyšuje to ruské v pomere 3:1 a rýchlo by získalo vzdušnú prevahu. So štyrikrát väčším počtom lodí a trikrát početnejšími ponorkami by námorné sily NATO „vytlačili ruské námorníctvo z Barentsova a Baltského mora, rovnako ako Ukrajina vytlačila čiernomorskú flotilu z Krymu“, upozorňuje Radakin.
Aliancia má 3,5 milióna uniformovaných príslušníkov, ktorí by mohli posilniť tisíce vojakov nasadených v Poľsku a pobaltských krajinách. S novými členmi je HDP Aliancia dvadsaťkrát vyššia ako to ruské. Celkový rozpočet na obranu je dokonca triapolkrát vyšší než ruský a čínsky dohromady. NATO navyše môže strategicky ťažiť z miliardy obyvateľov. A tiež je jadrovou alianciou.
„Putin nechce konflikt s NATO predovšetkým z toho dôvodu, že by Rusko prehralo. A prehralo by rýchlo,“ je presvedčený Radakin.
Obrie ruské straty
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
