Február v roku 1948. Na balkóne paláca Kinských mal prejav predseda vlády a budúci prezident Klement Gottwald. Komunisti sa už o pár dní chopia moci a vo fotografii nastane doba ideologických retuší a manipulácií.
Ikonickejšiu snímku „víťazného februára“ by sme hľadali len ťažko. Gottwald v kabáte poprášenom vločkami posledného snehu hrdo prečíta pred tisíchlavým davom, ktorý na Staromestskom námestí prišiel podporiť politiku KSČ. Na pôvodnej snímke však nestojí sám.
Po jeho pravici postáva s rukami vo vreckách Vladimír „Vlado“ Clementis, slovenský politik, ktorý vo februárovej vláde nahradil Jána Masaryka na pozícii ministra zahraničných vecí. V pozadí si práve zameriava objektív legendárny fotograf Karel Hájek.
Presne takú verziu fotografie bolo možné vidieť do roku 1952. V nasledujúcich desiatich rokoch sa však originálny film dostal do prísneho utajenia a nahradila ho vyretušovaná kópia, z ktorej zmizol Clementis aj Hájek. Ústredným a jediným motívom zostal Klement Gottwald.
Vladimír Clementis, rodák z Tisovca, vyštudoval na Právnickej fakulte Univerzity Karlovej. Dokončil ju v roku 1925 a ešte v tom istom roku vstúpil do KSČ. V auguste 1939 ho však zo strany vylúčili. Po dohode s vedením KSČ sa totiž vtedy nachádzal v Paríži, a práve tam ho zastihla správa o uzavretí paktu Molotov-Ribbentrop.
Zrejme ešte po živom zážitku z mníchovskej dohody sa Clementis v súkromných konverzáciách vyjadril k paktu o neútočení medzi nacistickým Nemeckom a Zväzom sovietskych socialistických republík veľmi kriticky. Také myslenie Moskva vyhodnotila ako „zradu v ťažkej chvíli“ a Clementisovi bol až do roku 1945 prístup do strany odmietnutý.
Znova sa do nej vrátil vďaka listu, ktorý poslal Gottwaldovi do Moskvy. Clementis si v ňom sypal popol na hlavu a vysvetľoval dôvody, prečo pakt kritizoval. Zabralo to. Vrátil sa do strany a onedlho potom bol menovaný štátnym tajomníkom na ministerstve zahraničných vecí. A 21. februára hrdo stál po boku Gottwalda, ktorý len o štyri dni neskôr predniesol známu vetu: „Práve sa vraciam z Hradu od prezidenta republiky. Môžem vám povedať, že pán prezident prijal všetky moje návrhy.“
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
