Keď izraelské špeciálne jednotky zachránili dvoch rukojemníkov unesených Hamasom, uľavilo sa ich rodinám a posilnila národná morálka. Záchrana z 12. februára však vyvolala v Gaze pocity hnevu, kde bolo v noci údajne zabitých viac ako 70 ľudí. Príbehy prinieslo BBC.
Príbeh milujúcej rodiny bez milujúceho otca
Nawara al-Najjar spala v stane, ktorý bol posledných päť týždňov domovom jej rodiny v Rafahu, len niekoľko stoviek metrov od miesta záchranného náletu. Na zemi ležala Nawara, ktorá je v šiestom mesiaci tehotenstva, jej šesť detí – vo veku od 13 do štyroch rokov – a jej manžel Abed-Alrahman.
Utiekli zo svojho domu v Khan Younis, asi 9 km na sever, podľa pokynov izraelských obranných síl, ktoré povedali, že Rafah je bezpečná oblasť. Pred zaspaním sa manželia bavili o tom, čo robiť s dvomi ich deťmi, ktoré sa zranili. Ich syn bol popálený obarením jedla a ich dcéra sa zotavovala z paralýzy tváre spôsobenej traumou v počiatočných fázach vojny.
Predtým, ako sa stali utečencami, Abed-Alrahman robil akúkoľvek prácu, ktorú našiel, aby uživil svoju rodinu, často ako robotník na farmách. Boli silný pár, ktorý sa vždy snažil riešiť problémy spolu. „Môj manžel bol znepokojený, premýšľal o tom, ako nájde spôsob, ako s nimi zaobchádzať a kam ich vziať,“ hovorí Nawara. „Naši susedia povedali, že chcú vziať moju dcéru k lekárovi na ošetrenie… Tak sme sa rozhodli, že on bude mať na starosti nášho syna a ja svoju dcéru.“
Potom sa stalo niečo nezvyčajné. Nawara zvyčajne spala obklopená deťmi. V tú noc však Abed-Alrahman požiadal o zmenu usporiadania. „Predtým, ako išiel spať, požiadal ma, aby som prišla a spala vedľa neho. Bolo to prvýkrát, čo povedal: ‚Poď spať so mnou‘.“ Upadli do vyčerpaného spánku utečeneckého života. Potom krátko pred 02.00 h sa Nawara zobudila na zvuk streľby.
Abed-Alrahman povedal, že pôjde von a uvidí, čo sa deje. Nawara hovorí: „Náš najstarší syn mu hovoril: ‚Ocko, prosím, nechoď von zomrieť.‘“ Potom pocítila ostrú bolesť v hlave. Črepiny z výbuchu sa roztrhli do stanu. Nawara začala kričať. Najprv nič nevidela. Po niekoľkých minútach sa jej zrak vrátil včas, aby videla Abed-Alrahmana v jeho smrteľných kŕčoch. Pamätá si zvuk jeho posledných výdychov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
