Samičky kožatiek veľkých patria medzi najhúževnatejšie tvory na svete. Je o nich známe, že putujú z tropickej juhovýchodnej Ázie až do chladných vôd Aljašky, kde sa hojne vyskytujú medúzy. Tak dlhá cesta ale znamená stretnutie s hrozbami, ktoré môžu byť smrteľné: rybárske siete určené pre iné druhy, pytliaci, znečistenie a teplejšie vody v dôsledku klimatickej krízy.
Tieto korytnačky sú podľa serveru CNN len jedným zo stoviek migrujúcich druhov, ktoré každoročne podnikajú pozoruhodné cesty po súši, v riekach či oceánoch a ktorým hrozí vyhynutie v dôsledku ľudských zásahov. Uvádza to správa agentúry OSN, ktorá bola zverejnená začiatkom tohto týždňa na konferencii v uzbeckom Samarkandu.
Z 1189 živočíchov uvedených na zozname Dohovoru o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov je viac ako pätina ohrozená. Sú medzi nimi druhy z najrôznejších skupín zvierat – okrem iného veľryby, žraloky, slony, mačkovité šelmy, dravce, vtáky a hmyz.
Správa uvádza, že približne u 44 percent týchto druhov dochádza k poklesu populácie. Najviac alarmujúci je stav svetových migrujúcich rýb. Takmer všetkým – 97 percentám – hrozí vyhynutie.
Ide o prvú súhrnnú správu, ktorá hodnotí stav migrujúcich druhov a ich snahu prežiť vo svete, ktorý sa dramaticky zmenil vplyvom človeka. Zásadnú hrozbu podľa nej predstavuje nadmerné využívanie a strata prirodzeného prírodného prostredia v dôsledku ľudskej činnosti, ako je zaberanie pôdy pre poľnohospodárstvo, cesty a infraštruktúru. Tieto činnosti tiež trieštia trasy sťahovavých druhov a niekedy im znemožňujú cestu dokončiť.
Približne 58 percent sledovaných lokalít, ktoré boli označené za významné pre sťahovavé druhy, čelí podľa CMS neudržateľnému tlaku zo strany človeka.
Medzi hlavné hrozby patrí zmena klímy a znečistenie
(Článok pokračuje na ďalšej strane)