Nemecké výdavky na obranu budú vyššie ako kedykoľvek predtým, ale ani to nemusí stačiť, varuje tamojší minister obrany. V krajine sa debatuje aj o myšlienke spoločného európskeho jadrového arzenálu.
Začatie stavby továrne na výrobu delostreleckej munície nebýva pre nemeckých kancelárov, obzvlášť tých sociálnodemokratických, práve udalosťou, kde by sa chceli ukazovať s lopatou v ruke a vedľa tankov.
Fotky a prejavy z minulého týždňa ale ukazujú, ako veľmi sa doba zmenila. A že „zeitenwende“, teda zlomový okamih, ako v roku 2022 spolkový kancelár Olaf Scholz označil deň vpádu Rusov na Ukrajinu, má na nemeckú politiku po dvoch rokoch veľmi konkrétne dopady.
Scholz v Dolnom Sasku zahájil stavbu nového závodu zbrojovky Rheinmetall, ktorá má od budúceho roka každoročne vyrábať 200-tisíc delostreleckých granátov a 2 000 ton výbušnín. Na akciu navyše dorazil s neobvyklým polhodinovým predstihom, čo podľa denníka Süddeutsche Zeitung podčiarkuje jej dôležitosť.
Kancelár zároveň vyzval k výraznému navýšeniu kapacít zbrojného priemyslu v Európe a tiež k nemeckému prezbrojeniu. V rovnakej súvislosti hovoril o ruských imperiálnych ambíciách a potrebe odstrašenia agresora.
„Nežijeme v čase mieru,“ opakuje Scholz, ktorému boli predtým zbrane aj Bundeswehr na míle vzdialené.
Aj verejnoprávne ARD v tej súvislosti píše o premene skôr príliš váhajúceho kancelára na politika, ktorý tlačí na obranný priemysel a zbrojné dodávky pre Kyjev. Pripomína aj výraz „scholzovanie“, teda Scholzove sľuby konať bez toho, aby sa nakoniec konalo.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
