Vojna na Ukrajine naštartovaná ruskou agresiou sa už v rámci konfliktov z posledných dvoch storočí radí skôr k tým dlhším. Skorý koniec podľa vojenského historika Tomáša Řepu čakať nemožno, konflikt sa už navyše zmenil na geopolitický stret.
„Máme ako spoločnosť prostriedky na to, aby nenastali tie najhoršie scenáre. Zároveň funguje odstrašenie, čo naši predkovia nemali,“ hovorí Tomáš Řepa, expert pôsobiaci na Katedre teórie vojenstva českej Univerzity obrany, k súčasnej bezpečnostnej situácii vo svete, ktorá podľa neho dianím pripomína stav pred mnohými z najrozsiahlejších vojenských konfliktov histórie.
Ubehli dva roky od začiatku ruskej invázie. Po celý čas sa intenzívne bojuje a nemôže byť reč o nejakom vyhasínaní a opätovnom rozhorení konfliktu. Ako veľmi je očami histórie samotná dĺžka konfliktu dôležitá a prečo?
Dĺžka trvania má vždy zásadné dopady, máme príklady mnohých vojen v histórii, keď nakoniec vyčerpanie donútilo znepriatelené strany konať, alebo na čas boje prerušiť. V moderných konfliktoch, keď sa mobilizuje celá spoločnosť, je tempo vyčerpania zdrojov a ľudských síl ešte rýchlejšie.
Vojna sa tak dotkne aspoň nepriamo každého jedinca. Povojnová konsolidácia je tiež sťažená tým, ako veľmi sa vojna podpísala na chode spoločnosti a aké krivdy za sebou zanechala v medziľudských vzťahoch.
A keď by sme mali byť konkrétni?
Keď sa pozrieme na Balkán a krajiny, ktoré boli pôvodne súčasťou Juhoslávie, tak ešte značná časť staršej a strednej generácie k sebe prechováva živelnú nenávisť. Za ich životov už tie priekopy nepôjde zasypať.
Až ďalšie generácie to môžu napraviť. Následky intenzívnych konfliktov s genocídnymi prvkami, ako boli vojny pri rozpade Juhoslávie, rovnako ako terajšia vojna na Ukrajine, sú také ohromné, že zmenia celý región. Samotná dĺžka trvania konfliktu je podľa môjho názoru jeden z hlavných faktorov.
(Článok pokračuje na ďalšej strane)
