Severoatlantická aliancia a Európska únia sa nemôžu ďalej správať, ako keby bol mier, apeloval estónsky prezident Alar Karis v komentári pre server Politico v predvečer druhého výročia rozpútania vojny Ruska proti Ukrajine. Zdôraznil súčasne, že by stačilo, aby každá krajina EÚ prispela Ukrajine iba štvrtinou jedného percenta svojho HDP, a napadnutá krajina vojnu vyhrá.
„Toto je rozhodujúci okamih pre našu generáciu. Pokiaľ neprejavíme odhodlanie, budeme pokladaní za slabých. A ako história ukázala, slabosť nevedie k mieru,“ varoval v komentári estónsky prezident, podľa ktorého „sa Rusko zmocní všetkého, čo zostalo nestrážené, a preto nesmieme nič nechať bez dozoru“.
Ruský prezident Vladimir Putin podľa autora nechce len dobyť Ukrajinu, ale testuje odhodlanie demokratického sveta, pretože demokracia sama osebe predstavuje pre ruský režim hrozbu.
„Rusko sa zdá byť obrovské, je to jadrová veľmoc s takmer 145 miliónmi obyvateľov. To nás však nesmie ochromiť. V EÚ žije trikrát viac ľudí a náš celkový HDP je asi desaťkrát vyšší ako ruský,“ upozornil. „Keď sme jednotní, sme neporaziteľní,“ zdôraznil.
K víťazstvu demokracií aj bez bitky je ale podľa estónskeho prezidenta nevyhnutné posilniť spoluprácu aj upevniť NATO prepojením plánov s konkrétnymi silami, schopnosťami a veliteľskými štruktúrami, ako aj zvýšiť obranné investície, zvýšiť kapacity zbrojného priemyslu a posilniť ozbrojené sily.
Estónsky prezident podporil myšlienku zriadenia funkcie komisára pre obranu, revíziu obrannej stratégie EÚ i prispôsobenia pravidiel Európskej investičnej banky, aby umožnili investície do vojenského sektora. Aj keby sa totiž v Rusku zmenil režim, ruský postoj k Západu sa nezmení.
